Bublina, ktorá splasľa. Týmto titulkom reagovali médiá v roku 2004 na Český sen a to isté platí aj v prípade akcie Benny Hinn v Prahe. (Ne)uskutočnila sa 28. a 29. apríla pod hlavičkou organizácie Fresh Fire for All Nations. Množstvo veriacich čakajúcich na zázračného uzdravovateľa Bennyho Hinna, ktorý neprišiel, pripomína pointu dokumentárneho filmu Český sen, keď davy kúpychtivých ľudí odchádzali od makety supermarketu, v ktorom sa mal ponúkať mimoriadne lacný tovar, naprázdno.

Okrem početnej skupiny veriacich z Prahy sa dostavili na „konferenciu" aj skupiny naprieč neocharizmatickým spektrom z celej Českej republiky, zo Slovenska, z Maďarska, Poľska i zo vzdialenejších krajín. Avšak úsilie tých, ktorí absolvovali ďalekú cestu v očakávaní návštevy jedného z najpopulárnejších uzdravujúcich evanjelistov súčasnosti Bennyho Hinna, nebolo odmenené. Po Kresťanskej konferencii Ohne 2015 v nich zostala skôr len trpká príchuť sklamania z toho, aké svedectvo o neocharizmatických kresťanoch táto akcia vydala.

Nech už boli prezentovaným dôvodom Hinnovej absencie zdravotné dôvody a Boží zámer, môžeme špekulovať aj o tom, že v rozhodovaní, či Benny Hinn bude merať cestu do Prahy, zvíťazil čistý pragmatizmus. Vopred zaregistrovaných účastníkov bola slabá tisícka. Pri uvážení kurzu dolár verzus koruna by z akcie veľký zisk zrejme nebol, tak organizátori vybrali vstupné a obálky s peniazmi a Hinn veriacim jednoducho požehnal z projekčného plátna.

Je síce pravdepodobné, že Hinn mal závažné zdravotné dôvody na zrušenie svojej cesty, ale toto muselo byť, a podľa kuloárnych informácií naozaj bolo, organizátorom podujatia známe s predstihom. Takému záveru nahráva aj fakt, že Česko malo byť posledným európskym zastavením nerealizovaného Hinnovho turné. Pre Talianov a Nemcov bola neprítomnosť hlavného pastora dôvodom na zrušenie akcie. Naproti tomu rovnaký postup ako v Čechách zvolili organizátori aj na Ukrajine. O tom, že sa Benny Hinn nakoniec nedostaví, informovali návštevníkov konferencie dávno po začiatku prvého večerného zhromaždenia, kde mal pastor slúžiť.

Úroveň prípravy taký „vrcholný bod programu" predpokladala. Organizátori vyberali vstupné veľmi amatérsky - bez príjmových dokladov vydávali účastníkom náramkové vstupenky nerozlišujúce ani jednodňovú či dvojdňovú účasť (jednodňové vstupné stálo 250 Kč, dvojdňové 400 Kč). Kvalita ozvučenia sály bola aj na pomery českého neocharizmatizmu žalostná, rovnako ako úroveň prejavu vybraných rečníkov aj ich tlmočníkov. Čo ale bolo urobené starostlivo, bolo rozmiestnenie obálok na peniaze na každej stoličke.

Na tomto príklade sa pôsobivo odhalila tvár Hnutia viery v českých pomeroch. Redukcia celej akcie na „daj peniaze a Boh ti požehná" vrcholila hlavnou tézou prvého večerného zhromaždenia: darované peniaze v obálkach sú semienkom, ktoré veriaci zasadia, aby Boh ich dar mnohonásobne rozmnožil. Väčšina večera bola spojená s márnou snahou rečníkov rozpumpovať chladný a sklamaný dav obvyklými frázami: „Neodídeš rovnaký! Boh má pre nás požehnanie v dnešný deň!" A „zatlieskaj Pánovi!" Rovnako tak sa vysvetlenie, prečo Benny Hinn namiesto rád lekárov nevyužil skôr Boží dar uzdravovania (či už svojho alebo niekoho zo svojich najbližších spolupracovníkov), obmedzilo len na entuziastické konštatovanie typu: „Boh s nami má svoje plány a bol to jeho zámer. My musíme veriť! On je mocný! Volajte aleluja!" Taká bola reálna podoba „českého neocharizmatického sna".

Pri zhromaždeniach druhého dňa sa nálada trochu zlepšila. Mnohí ľudia reagovali nadšene aj na náhradných rečníkov, prejavovali vďačnosť i za to málo, čo sa prezentovalo a s vierou hľadali svoje uzdravenie a požehnanie. Faktom zostáva, že zrejme odmietli pripustiť, že boli v skutočnosti oklamaní. Tento dojem sa počas dopoludňajšieho zhromaždenia druhého dňa usilovali organizátori zastrieť vykreslením súcitu so sklamaním veriacich a ponukou na vrátenie vstupného. Avšak aj to sa ukázalo ako prázdne gesto vo chvíli, keď niektorí skutočne chceli túto možnosť využiť. Od registračného okienka odchádzali len s časťou vstupného, navyše s doznievajúcou prednáškou v ušiach o povrchnosti svojej viery a opovržlivými pohľadmi za to, že chcú späť peniaze, hoci sú na akcii prítomní.

Otázkou nakoniec ostáva, aký typ akcie to bol a aký obraz vytvárala akcia o svojich účastníkoch. Nemala zrejme žiadne misijné zameranie, jej vyznenie sa takmer obmedzilo na odovzdávanie obálok pred údajne naživo prenášanou tvárou Bennyho Hinna na veľkom plátne a modlitby za uzdravenie. Z organizačnej stránky predstavovala vrchol amaterizmu a iba odhaľovala istý degeneratívny charakter Hnutia viery v českom prostredí.

Tých, ktorí znechutení odišli alebo sa aspoň hlboko hanbili, bol v pomere k celkovému množstvu ľudí v sále len zanedbateľný počet. Iste aj mnohí z nich zostanú naďalej presvedčení, že Benny Hinn má svoj mandát od Boha. Významnú množinu tvorili tí, ktorí v snahe utvrdiť predovšetkým samých seba vo viere a poprieť vlastné sklamanie, prosili, prehovárali, vysvetľovali a nakoniec aj odsúdili odchádzajúcich otvorene znechutených veriacich. Predstavujú prazvláštny hnací motor súdržnosti českých neocharizmatikov, ktorá sa prejavuje aj za absolútne bizarných okolností a svedčí o tom, že ľudia z týchto kruhov dokážu uspokojivo interpretovať všetko. To, že pán cisár je nahý, spozná každé malé dieťa. Pri papierovej makete supermarketu tiež nemožno tak ľahko tvrdiť, že tu stojí skutočný supermarket. Ale každý, kto má pravú vieru a Boží oheň v srdci, môže prežívať, ako veľmi bol požehnaný a horlivo brániť „český neocharizmatický sen".

(Podrobnejšie sa o Bennym Hinnovi dočítate v ďalšom čísle – pozn. red.)