Životopis svätého Issu


Ako prvé ezoterické evanjelium uvedieme Životopis svätého Issu.1 Ide o útle dielo, ktoré mal údajne objaviť Nikolaj Notovič (1858 - ?), ruský aristokrat, kozácky dôstojník, špión, dobrodruh a novinár židovského pôvodu, ktorý konvertoval na pravoslávie. Notovič tvrdil, že na svojich cestách Orientom natrafil v kláštore Hemis neďaleko Ladaku v Tibete na tradíciu o svätom Issovi, Ježišovi z Nazareta. V roku 1887 mal zlomenú nohu, a tak na tomto posvätnom mieste pobudol istý čas. Predstavený kláštora mu - podľa jeho slov - čítal zo spisu, v ktorom boli údajne zachytené podrobnosti z obdobia medzi 15. až 29. rokom Ježišovho života. Notovič si s pomocou tlmočníka robil podrobné poznámky. Neskôr o svojich objavoch napísal knihu La Vie Inconnue de Jesus Christ.2

Text pozostáva zo štrnástich kapitol. Začína sa stručnými dejinami Izraela, ktorý sa pre svoje hriechy dostáva do egyptského otroctva. V Egypte vystupuje Mossa (Mojžiš), syn faraóna, ktorý pod vplyvom židov konvertoval na monoteistickú vieru. Mossa sa najprv diplomatickou cestou pokúsil oslobodiť Izrael, keď však nepochodil u svojho otca, vyriešil to odchodom.

V ďalšej časti už Notovič opisuje život Ježiša - Issu. Ten už ako dieťa kázal a chodili za ním ľudia, aby ho počúvali. Keď mal Issa trinásť rokov, opustil otcovský dom a odišiel do pakistanského Sidhu s cieľom zdokonaliť svoju znalosť Božieho slova a študovať Budhove zákony. V Indii potom kázal nižším kastám, čím si vyslúžil nepriateľstvo kasty kňazov (brahmanov) a vojakov (kšatrijov), medzi iným tiež tým, že poprel božskú inšpiráciu véd a purán, keď hlásal monoteizmus. Kňazi a vojaci ho chceli zabiť, preto odišiel do Kašmíru, kde sa naučil jazyk pálí, aby študoval sútry. Tu kázal proti modloslužbe, teda proti zobrazovaniu Boha v zvieracej a ľudskej podobe. Dokonca raz smelo vyhlásil: „Ak majú vaše modly a zvieratá, ktoré uctievate, skutočne nadprirodzenú moc, ako tvrdíte, nech ma pred vami zasiahnu bleskom."3 I tu si narobil mnohých nepriateľov, a tak odišiel do Perzie, kde zase podrobil kritike zoroastrijský dualizmus.4

Podľa Notovičovho rozprávania sa Issu ako 29-ročný vrátil do Izraela, kde ho od počiatku jeho činnosti nechal sledovať Pilát. Odmietol vykonávať zázraky a ostro vystupoval proti vešteniu.5 Jeho misia obsahovala okrem iného tiež boj za zrovnoprávnenie žien. Po troch rokoch dal ale Pilát Ježiša zatknúť a nechal ho mučiť. Na rozdiel od kánonických evanjelií ho však starší a zákonníci nechceli vydať na smrť, naopak, chceli ho zachrániť. Pašie sa v Notovičovom podaní končia ukrižovaním na kríži, na ktorom Ježiš zomiera. Pilát po troch dňoch dal priniesť jeho pozostatky a to bol podnet pre povesť, že „Zvrchovaný sudca poslal svojich anjelov z neba, aby odniesli smrteľné ostatky mudrca".6

Na Notovičov spis ešte v tom istom roku, ako vyšiel, zareagoval svojou kritickou štúdiou Max Müller v časopise The Nineteenth Century, ktorý tvrdil, že šlo iba o vtip budhistických mníchov, čo si celú záležitosť vymysleli a Notovič im naivne naletel.7 O niekoľko rokov neskôr, v roku 1895, sa do kláštora Hemiš vybral J. Archibald Douglas, profesor štátnej univerzity v Agre, a zistil, že lámovia o diele Životopis svätého Issu nič nevedia a ani Notoviča vôbec nepoznajú. Obhajcovia autenticity spisu však túto nevedomosť vysvetľujú tým, že Notovič sa v kláštore nepredstavil ako Rus, ale ako cestujúci Angličan, a preto si ho mnísi nepamätali.

Iný bádateľ, Swami Abhedananda (1866 - 1939), zasa po osobnej návšteve kláštora v roku 1922 tvrdil, že rukopisy predsa len existujú.8 Napriek tomu pochybnosti naďalej pretrvávajú: Ako sa dostal pôvodný text z Palestíny späť do Tibetu? Stačí na to vysvetlenie, že ho priviedli obchodníci? V Životopise svätého Issu chýbajú charakteristické črty evanjelií: ohlasovanie Božieho kráľovstva, Ježišovo mesiášstvo a tiež podobenstvá, ktoré boli pre jeho vyjadrovanie také typické. Sú tu však aj iné nezrovnalosti s biblickými textami, napríklad tvrdenie, že Židia prišli o svoju zem a dostali sa do egyptského zajatia, pretože hrešili proti Bohu.

Ako teda vnímať toto dielo? Ide o synkretický text, ktorý obsahuje moslimský dôraz na jedinosť Boha, ale nájdeme v ňom aj gnostický vplyv a veľmi silný dôraz na učenie Budhu (antikastovníctvo, kritika okultizmu, rovnoprávnosť žien atď.).

 

Piate evanjelium Rudolfa Steinera


Ďalším ezoterickým spisom je Piate evanjelium Rudolfa Steinera. V publikácii Kresťanstvo ako mystická skutočnosť (Das Christentum als mystische Tatsache) Steiner (1861 - 1925) tvrdí, že smrť a vzkriesenie Krista sú ústredným bodom v dejinách vesmíru. Avšak na inom mieste9 vysvetľuje, že existujú dva prístupy k Ježišovi Kristovi - jezuitizmus a rosenkruciánstvo. V prvom sa pri kontakte s tajomstvom Krista pristupuje prostredníctvom predstavivosti. Steiner ho pokladá za exoterickú cestu, ktorá preháňa s prílišným zdôrazňovaním historického Ježiša. V rosenkruciánskom prístupe sa zase zdôrazňuje aspekt Krista. Rosenkruciánstvo malo vzniknúť v 13. storočí, no Steiner tvrdí, že v každom jednotlivom storočí malo svoje špecifiká, a tak je potrebné nájsť vhodné rosenkruciánstvo pre danú dobu.

Podľa Steinera tým, že sa presadil jezuitizmus, nebola udalosť Kristovho zásahu do dejín dostatočne rozpoznaná. Je presvedčený, že poznať kresťanské tajomstvo možno nielen skrze kánonické evanjeliá, ale i skrze poznanie jasnovidcov v kronike Akáša a v novom nazeraní na udalosť Krista, ktoré nastupuje v 20. storočí.10 A tak Steiner dávno pred Danom Brownom spochybnil kánon Svätého písma ako základný a dostatočný prameň poznania Ježiša Krista. Evanjeliá podľa neho nevyjadrujú plnú pravdu, tú treba obnoviť a objaviť skrze kroniku Akáša.11

Steiner buduje veľmi svojskú kristológiu. Krista chápe v oveľa širšom význame, ako je to v kresťanstve. Podľa neho Kristus do Ježiša vstúpil až pri jeho krste a zostal v jeho tele až do smrti na kríži. Steiner tvrdí, že Kristova podstata je večná, vždy existovala na duchovnej rovine a predtým, ako sa narodila v Ježišovi, bola pod inými menami uctievaná v predkresťanských kultúrach a v starovekých mystériách.12 Dokonca sa domnieva, že samo kresťanstvo si vytvorilo svoje prazáklady z mystérií predkresťanskej éry. Tie ale boli ezoterické, určené len pre zasvätencov.13

Steiner ďalej vysvetľuje, že evanjeliá sú ako mystériá, hovoria o ceste zasvätenia. V samom Ježišovi sa toto mystérium stelesňuje ako vzor. Ježiš sa stal schopný prijať do vlastnej duše Krista. Logos sa stal v Ježišovej duši telom a Ježišovo Ja sa stalo Kristom a vonkajším nositeľom Logosu, ako je to znázornené i Jánovým krstom.14 V Ježišovi sa zbožštilo celé ľudstvo a jeho posolstvo tak preniklo do sveta. Boh rozprestrel svetovú dušu na svetové telo sveta do tvaru kríža. Touto dušou je Logos, ktorý sa stal telom a v telesnom bytí musí opakovať svetový telesný proces. Musí byť pribitý na kríž a vstať z mŕtvych.15

Pri špekuláciách o Kristovi vychádza Steiner z neustálych vtelení Zarathustru. Vykladá dva rodokmene Ježiša, u Matúša a Lukáša, ako históriu dvoch Ježišov. Podľa neho žil v jednom z Ježišov chlapec Zarathustra až do dvanásteho roku života, a keď vstúpil do druhého Ježiša, tak v ňom žil až do tridsiateho roku života. Matúšovský Ježiš bol šalamúnsky chlapec, ktorého opustilo Zarathustrovo Ja a vstúpilo do druhého, lukášovského-nátanského Ježiša z rodu Dávida, ktorý nemal svoje Ja.16

Steiner tvrdí, že podstatné nie je to, čo Ježiš učil, ale že daroval svoje telo Kristovi. Ježiš sa od ostatných ľudí odlišuje práve tým, že nemal v sebe žiadne Ja. Vo vnútri každého človeka prebýva jeho Ja a okrem fyzického tela má človek i telo éterické a telo astrálne. Tieto telá boli zasiahnuté Luciferom a sú pod jeho vplyvom, preto nemohli do nich preniknúť nijaké nové vplyvy. V Ježišovi však namiesto Ja prebývala bytosť Krista.17 Po jednom období vývoja ľudstva (lemurskom) klesol vplyvom Lucifera človek do hmotného sveta a nebol schopný povzniesť sa. Svojou smrťou a vzkriesením ale Kristus prenikol Zem a obnovil správny duchovný vývoj človeka, ktorý bol narušený Luciferom. Obnovil tak jeho slobodu i rast.18

Popri špekuláciách nad kánonickými evanjeliami Steiner čerpal údajné informácie o Kristovi z tzv. kroniky Akáša, akejsi kozmickej pamäti. Najmä tie, ktoré sa týkajú neznámych stránok života historického Ježiša. Tieto svoje skúsenosti približuje v spomínanom diele Piate evanjelium: Z bádania v kronike Akáša (Aus der Akasha - Forschung. Das fünfte Evangelium). Hneď v úvode opisuje svätodušnú udalosť, pri ktorej precitli apoštoli, ktorí dovtedy žili v akomsi spánku - abnormálnom stave vedomia.19 Steiner tu svojrázne narába s príbehom. Podľa neho všetci apoštoli spali. Dôkazom má byť príbeh z Getsemani. Až po zoslaní Ducha Svätého sa s apoštolmi udiala zmena. Táto interpretácia je však mylná. Ak by apoštoli pred Turícami skutočne žili v nejakom „spánku", potom je ich zrada nevysvetliteľná.

Podľa toho, čo Steiner údajne vnímal v kronike Akáša, vedel Ježiš už pri svojom narodení povedať niekoľko slov v zvláštnej reči, ktorej prostredníctvom citu rozumela iba jeho matka.20 Ako 12-ročný býval veľmi osamelý. V 16. až 18. roku začal cestovať po svete kvôli remeslu. Steiner ale neuvádza konkrétne krajiny, kde sa Ježiš zdržiaval. Keď mal 24 rokov, dostal sa na isté kultické pohanské miesto, kde vzdal hold pohanstvu minulosti, no zároveň videl, že prestalo oslovovať a kult sa dostal do rúk démonov.21 Neskôr mal mať údajne videnie, v ktorom sa stretol s Budhom a Eliášom.22 Na púšti ho pokúšal Lucifer, ktorý pokúša tých, čo nemajú pokoru, a podnecoval ho k pýche. Pokúšal ho tiež Ahriman vzbudzujúci strach.

Steiner v jednej zo svojich prednášok (Oslo, 1913) tvrdil, že zem po Ježišovom pochovaní pohltila jeho telo. Zemetrasenie (Mt 27, 51-52) a zatmenie Slnka (Mk 15, 33) mali byť znameniami, že sa zrodilo čosi nové.23 Steiner opisuje určitú kenosis (vyprázdňovanie, sebazbavenie sa) Krista. Kristus prežíval utrpenie, keď sa po krste spojil s Ježišom Nazaretským a za tri roky sa „poľudštil" tak, že stratil božskú silu. Kristus sa zo začiatku pohyboval voľne, mohol telo opustiť, preto apoštoli nevedeli rozlíšiť, kedy majú pred sebou Krista v Ježišovom tele a kedy len Krista ako duchovnú bytosť.24 Z Boha sa tak stal pozvoľna človek. Kristus sa poľudštil, chradol v tele, takže nedokázal odpovedať na otázky Pilátovi a ani Herodesovi.25

V Steinerovej kristológii je však niekoľko závažných omylov. Najmä jeho tvrdenie, že v Ježišovom tele boli prítomné dve osoby. Toto učenie Cirkev odsúdila už na koncile v Chalcedóne v roku 451. Ďalej je veľmi pochybný Steinerov výklad, že zem pohltila telo mŕtveho Ježiša. Ak by sa zachovala väčšia trhlina, ktorá by pohltila Ježišovo telo, odporcovia jeho zmŕtvychvstania by to určite využili. V Písme ale niet o tom žiadnej zmienky. Okrem toho je tu i ďalší problém, po Vzkriesenom ostali v hrobe plachty, ktoré boli zložené (Jn 20, 5-7).

Ako sme už spomenuli, Steiner sa usiloval čerpať poznanie z tzv. kroniky Akáša. Aká je však hodnovernosť tejto metódy? Nechajme prehovoriť samého autora, ktorý vo fragmentoch naznačuje spôsob, akým získal z Akáše svoje „informácie". Steiner tvrdí, že z tejto vesmírnej kroniky čerpal intuitívne, jeho „jasnozrivé vedomie sa pozerá do duše apoštolov". Čerpá akoby obrazy obsahujúce život, pocit a duševnú silu.26 Priznáva však, že pri čítaní z Akáše „sa môže ľahko stať, že človek zamení poradie".27 Aká je potom hodnovernosť tejto metódy? Kde sú hranice medzi fantáziou autora a skutočným poznaním? Na jednom mieste Steiner píše, že „Ježiš prišiel do nejakého pohanského kraja". Výslovne tu však poznamenáva, že ak sa ho spýtate, kde to bolo, kamže to Ježiš prišiel, „potom vám dnes ešte musím povedať, že to neviem".28 Aj na tomto príklade vidno, že Steinerova intuitívna metóda je veľmi neistá a pochybná. Okrem toho pomocou nej Steiner uvádza len veľmi málo historicky hodnotných faktov.

 

Vodnárske evanjelium Ježiša Krista


Tretím ezoterickým evanjeliom, o ktorom sa chceme zmieniť, je Vodnárske evanjelium Ježiša Krista patriace k akýmsi manifestom hnutia New Age.29 Na čitateľa robí dojem moderného Diatessaronu, teda aspoň čo sa týka jeho úsilia zosúladiť kánonické evanjeliá do jedného spoločného celku. Nie je to však presná charakteristika, lebo tvorca tohto evanjelia často mení znenie kánonických evanjelií, ktoré navyše kombinuje so svojimi vlastnými predstavami.

Autorom tohto spisu je Levi H. Dowling (1844 - 1911), americký kazateľ, pôvodne kresťan, ktorý, ako sám tvrdil, štyridsať rokov meditoval a potom vytvoril tento literárny produkt. Aj on sa v ňom usiluje opísať neznáme stránky Ježišovho života, teda to, čo sa udialo v čase, keď mal Ježiš 12 až 29 rokov. V diele cítiť silný vplyv gnózy,30 keď autor hlása nasledovné dogmy: pôvod človeka pochádza z božskej iskry, človek a Boh bude opäť raz jedno, Ježiš nie je vykupiteľ, ale len príklad realizácie slúžiaci ako vzor.31

Inou gnostickou ideou je antropológia, že v človeku existujú dve Ja: vysoké - ľudský duch oddelený od duše, ktorý je stvorený na Božiu podobu, čo značí, že aj sám je Bohom; a nižšie Ja - zrkadlový obraz vyššieho Ja znetvoreného pozemskými chúťkami. Nižšie Ja sa tu pokladá za démona. Takúto antropológiu prednášal Elihu Márii a Alžbete. Autor v diele taktiež prezentuje gnostické chápanie prvotného hriechu, ktorého sa dopustil nielen človek, ale i celé stvorenie.32

Aj Dowling údajne čítal informácie o Ježišovi z Akáše. Tvrdil napríklad, že jeho otec Jozef bol esénom, Panna Mária po zjavení Gabriela - na rozdiel od kánonických evanjelií - všetko oznámila Jozefovi a ten jej hneď uveril, že Zachariáš, otec Jána Krstiteľa, mal byť zavraždený v chráme, alebo že Ježiš ako desaťročný odmietol obetu zvierat.

Problém je aj ohľadom Kristovej identity. V šiestej kapitole nájdeme opis Ježišovho odchodu do Indie. Ježiš údajne miloval Avestu a védy. Autor tvrdí, že tiež hlbšie spoznával taoizmus, hinduizmus a perzské náboženstvo. V každom náboženstve kritizoval náboženské autority a niektoré doktríny spoločnou ideou, že „v novej dobe zaiste už nebude treba kňazov, chrámovej služby a obetovania zvierat". Stretáva sa s budhizmom a kritizuje reinkarnáciu. Jeho argument spočíva v tom, že sa táto doktrína prijíma len na základe autority, bez toho, aby si niekto pamätal svoj predchádzajúci život. Ježiš tu tiež vysvetľuje, že existuje sedem ríš a rozmanitostí Božích neviditeľných myšlienok. V Indii ho zastihla správa o Jozefovej smrti, a tak vraj napísal Márii sústrastný list, v ktorom jej oznámil, že sa o ňu postará Ján Krstiteľ.

Ježiš prechádza Tibetom a Perziou, kde podrobil kritike dualizmus. Hlása, že „zlo nie je nič iné než neharmonické spojenie dobrých vecí", alebo že „diabli a démoni sú deťmi človeka a nik iný než sám človek nemôže uhasiť oheň a odohnať diablovo plemeno". Ďalej putuje Asýriou do Grécka a Egypta, kde v Heliopolise prejde sedemstupňovou skúškou zasvätenia do mesiášstva. Po tomto zasvätení sa údajne stretol s radou siedmich mudrcov, ktorí „formujú spoločné náboženské postuláty, paragrafy, zákony a formy vlády, ktoré sa zdajú byť ako najvhodnejšie pre novú dobu". Vo Vodnárskom evanjeliu sa uvádza univerzálna náuka pre Nový vek siedmich princípov.

Spis ďalej kopíruje kánonické evanjeliá, pričom ich miestami hrubo upravuje na svoje ciele. Kristus tu nie je viazaný na nejakú osobu, ale sa chápe ako univerzálna láska. Nepokladá sa za Božieho Syna, ale len za charizmatického Majstra.33 Podobne ako v ostatných ezoterických evanjeliách aj v tomto diele sa nachádza blud, keď sa popiera vykupiteľský charakter Kristovej obety na kríži.34 Dozvedáme sa ale, že vojaci boli pri vzkriesení a „vidia, ako sa Nazaretčanovo telo transmutuje. Vidia, ako sa jeho telo premieňa zo smrteľnej substancie na nesmrteľnú. Potom postava Majstra zmizne". Tento opis však hlboko odporuje svedectvu pravých evanjelií.

Autor sa usiluje dokázať, že Ježišovo pozemské telo bolo pri vzkriesení premenené v božskú substanciu.35 Vzkriesený Kristus sa podľa neho zjavoval striedavo mudrcom v Indii a Perzii, v Delfách a Heliopolise a taktiež v Palestíne, lebo „posolstvo o vzkriesení nie je vyhradené len pre Grékov a Židov. Nie, je to dedičstvo každého človeka, každej doby a každého národa. Som to ja, živý dôkaz toho, akú veľkú moc má človek", zdôrazňuje údajne Ježiš. Rovnako ako u Steinera i tu je problém s metódou čerpania získaných informácií. A namieste je aj otázka, do akej miery hrala v tzv. evanjeliu rolu fantázia a zámer autora.

 

To je Moje Slovo, Alfa a Omega


Evanjelium To je Moje Slovo, Alfa a Omega je ideologicky podmienený text neognostickej a pseudokresťanskej skupiny Univerzálny život.36 Obsahuje údajné posolstvá dané prorokyni Gabriele v roku 1989. Má to byť akási revízia Kristovho učenia, ktoré kresťania zdeformovali. Ježiš v ňom vysvetľuje, koriguje a dopĺňa svoje pôvodné posolstvo. Nemá teda stabilný ráz: „Ja opravujem. Ja prehlbujem aj výroky a pridávam k nim ďalšie zákonitosti," vraví Ježiš Gabriele.37 Spis má taktiež formu Diatessaronu, ale popri tom obsahuje aj viaceré synkretické prvky, ako je viera v karmu, reinkarnáciu, radikálne vegetariánstvo, používa ezoterický opis oživenia mŕtvej dievčiny Ježišom a zahŕňa aj vieru v špiritizmus. Napríklad zázrak rozmnoženia jedla vysvetľuje tým, že sa vytvorilo z priania mnohých ľudí, čím sa uvoľnila ich pozitívna energia, ktorá sa zhustila do chleba, rýb a vody a ktorú možno považovať za autosugesciu davu.38

Toto ezoterické evanjelium je zároveň aj návodom k istej spiritualite (kontrola myšlienok, vegetariánstvo, odmietnutie materializmu). Opäť sa v ňom nachádzajú gnostické prvky ako napríklad pohŕdanie telom39 či opis pádu človeka do hmoty.40 Propaguje sa v ňom súcit so zvieratami a radikálne vegetariánstvo.41 Tvrdí sa tu, že bytosti z Boha sa vteľujú do ľudí z Dávidovho rodu. Takéto bytosti majú viesť ostatných ľudí do Ríše pokoja Ježiša Krista.42 V texte je vyjadrená viera, že evolúciou vznikne Ríša Božia na zemi. Ježiš nepropaguje misiu, ktorá by obracala ľudí, ale svojím životom dáva iba dobrý príklad. Je evolučnou silou pôsobiacou na vývoj sveta.43

Ohľadom historického Ježiša autor uvádza, že „keď bol Ježiš 18-ročný, oženil sa s Miriam, jedinou pannou z rodu Jakuba, a žil s ňou sedem rokov. Ona však zomrela, lebo ju Boh zobral k sebe, aby Ježiš mohol kráčať ďalej, k vyšším úlohám, ktoré mal vykonať, a aby trpel za všetkých synov a dcéry sveta".44 Jeho poslaním bolo „zapustiť vykupiteľskú iskru do duší všetkých ľudí".45 Tiež šiel do Egypta, aby sa naučil múdrosti Egypťanov. Odtiaľ cestoval do Asýrie, Indie a Chaldejska. Na púšti navštívil askétov.46 Ježiš si po svojom návrate do Palestíny - na rozdiel od názoru kánonických evanjelií - nevybral len dvanástich apoštolov, ale až štyrikrát dvanástich.

Evanjelium To je Moje Slovo, Alfa a Omega nesie znaky hnutia New Age. Ježiš sa v ňom považuje iba za jedného z Majstrov. V spise sa zvýrazňuje úloha anjelov47 a objavuje sa v ňom prepiaty spiritualizmus podceňujúci telo. O kríži sa jeho autor vyjadruje dehonestujúco. V rozpore s kánonickými evanjeliami popiera, že by mal vzkriesený Ježiš reálne telo.48 Po vzkriesení sa Ježiš údajne zjavoval nie štyridsať, ale až deväťdesiat dní.49 Text tiež popiera potrebu krstu50 a obsahuje mnohé ďalšie nezrovnalosti. Dogmaticky sú však jeho postoje pre kresťanov neprijateľné, a preto vyvstáva otázka, z akého ducha pramení toto „evanjelium".

 

Kritické zhodnotenie


Pokiaľ ide o kritické zhodnotenie, obídem dogmatické omyly (identita Ježiša Krista, otázka jeho spasiteľského diela a i.), na ktoré sme už upozornili, a dotknem sa predovšetkým použitej metódy a historických tvrdení, ktoré sa v ezoterických evanjeliách nachádzajú. Hodnovernosť správ v ezoterických evanjeliách spochybňuje fakt, že ide o svedectvá z kroniky Akáša, ktoré sa ale nezhodujú. Problematická je i sama metóda čerpania informácií.

Ďalšou kritickou otázkou je, ako pristupovať k Steinerovi, Dowlingovi a „prorokyni" Gabriele z pohľadu ich hodnovernosti. Odkiaľ sa berie autorita ohľadom pravdivosti ich zjavenia? Boli niekedy vyšetrení, či sú vôbec psychicky zdraví, ako sa to deje pri skúmaní súkromných zjavení v Katolíckej cirkvi? Samozrejme, nikomu nemožno brániť, aby ľahkomyseľne preukazoval dôveru ich literárnym produktom. Bolo by však osožné, keby podložili svoj postoj nejakými archeologickými alebo písomnými dôkazmi.

Prečo nemáme žiadne správy o Ježišovom detstve? Riešenie bude omnoho prozaickejšie, ako sa uvádza v ezoterických evanjeliách. Je možné, že pri poslednej redakcii evanjelií už nežili svedkovia, ktorí by nám zanechali autentické svedectvo. Druhá vec je, že Ježiš nežil nejaké mimoriadne detstvo a už vôbec sa nepotuloval po vtedajšom kultúrnom svete, aby sa zháňal za nejakou ezoterickou alebo náboženskou múdrosťou. Dosvedčuje to i skutočnosť, že prekvapil svoju rodinu, keď v už dospelom veku vystúpil ako prorok a kazateľ. Rodina ho pokladala dokonca za pomäteného (Mk 3, 21). Ak by sa bol predtým dlhodobejšie zaoberal nejakými náboženskými náukami, rodina by nebola z jeho verejného vystúpenia taká šokovaná.

Ježiš mal byť istý čas esénom. Je to hypotéza, ku ktorej sa i dnes niektorí ezotericky ladení súčasníci vracajú. Konsenzus bádateľov ale je, že on sám esénom nikdy nebol, eséni mali na neho iba určitý vplyv. Aj otázka Ježišovej manželky je v súčasnom románopisectve veľmi populárna. V kánonických novozákonných prameňoch je však pomerne podrobne zachytený okruh Ježišových príbuzných a priateľov. Z Písma možno poznať aj ich konkrétne mená, napríklad mená rodičov - Mária a Jozef či mená jeho príbuzných - Jakub, Jozef, Šimon a Júda (Mt 13, 55). Poznávame tiež mená žien, ktoré ho obklopovali (Lk 8, 2-3). Cirkevný otec Hegesippus (110 - 180) uvádza Kleofáša ako Ježišovho strýka a Šimona, jeho syna, ako Ježišovho bratranca. Je preto nepochopiteľné, prečo by Písmo pri toľkých informáciách o príbuzných, priateľoch a apoštoloch mlčalo o Ježišovej manželke, prípadne jeho deťoch.

Takmer všetky spomínané ezoterické evanjeliá propagujú vyhrotený spiritualizmus. Ak by kládol Ježiš dôraz výhradne na dušu, prečo uzdravoval telesne neduživých a chorých - čo nepopierajú ani ezoterické evanjeliá. Inou otázkou je výlučne duchovný charakter Ježišovho vzkriesenia. Kde ale potom zmizlo jeho telo? Evanjelisti sa priam materialisticky pokúšali dokázať, že nešlo o ducha. Sám vzkriesený Kristus vyzýva: „Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja!" (Lk 24, 39) Aj apoštol Peter v jednej kázni hovorí: „Boh ho (Ježiša) na tretí deň vzkriesil a umožnil mu zjavovať sa, nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých si Boh vopred vyvolil, teda nám, ktorí sme s ním spoločne jedli a pili po jeho zmŕtvychvstaní." (Sk 10, 40-41)

Ukazuje sa, že ezoterické evanjeliá majú nehodnoverný prameň. Sú často písané v predpojatosti voči cirkevným štruktúram a zároveň sú ideologicky podmienené. Svoje tézy nedokážu podložiť archeologickými a inými prameňmi. Okrem toho z hľadiska vzniku sú veľmi mladé, a tak možno konštatovať, že sú historicky bezcenné a ostávajú len produktom fantasy literatúry.

 

Poznámky:

 
1 Kozák, J. (ed.): Životopis svatého Issy. Tajemné svědectví o pobytu Ježíše Nazaretského v Indii. Avatar, Praha 2007

2 Notovitch, N.: La Vie Inconnue de Jesus Christ. Paul Ollendorf, Paris 1894

3 Kozák, J. (ed.), c. d., s. 48

4 „Večný Duch je pralátkou, ktorá všetko oživuje, a vy sa dopúšťate veľkého hriechu, keď ho rozdeľujete na ducha dobra a zla, lebo niet iného Boha než Boha Dobra." - In: Kozák, J. (ed.), c. d., s. 53

5 „Neverte veštbám, lebo Boh pozná budúcnosť. Ten, kto hľadá útočisko u hádačov, špiní chrám svojho srdca a ukazuje nedostatok viery vo svojho stvoriteľa. Viera v hádačov a ich zázraky ničí prostotu človeka a jeho detskú čistotu. (...) Tajomstvo prírody je v rukách Božích, lebo celý svet, skôr ako sa prejavil, existoval vo vnútri Božej mysle a stal sa viditeľným jedine vôľou Najvyššieho. Keď sa k nemu modlíte, stávate sa opäť malými deťmi, lebo vám nie je známa ani minulosť, ani budúcnosť, pretože Boh je Pánom času." - In: Kozák, J. (ed.), c. d., s. 63-64

6 Tamže, s. 74

7 Müller, M.: The Alleged Sojourn of Christ in India. The Nineteenth Century, October 1894, s. 515-522 - http://www.tertullian.org/rpearse/scanned/notovitch.htm

8 Notovitch, N.: Das Unbekannte Leben Jesu: Die Originaltexte der 1887 entdeckten Schriftrollen (IX, X) - http://books.google.sk

9 Steiner, R.: Od Ježíše ke Kristu. Ioanes, Březnice 1997, s. 8, 16-19

10 „Začne sa vek, o ktorom môžeme povedať, že poskytne priamy spôsob nazerania na význam udalosti Krista." - In: Steiner, R.: Od Ježíše ke Kristu, c. d., s. 34

11 Tamže, s. 56-61

12 Storr, A.: Na hliněných nohou. Studie guruů. Volvox Globator, Praha 1998, s. 91; Wehr, G.: C. G. Jung a R. Steiner. Konfrontace a synopse. Fabula, Hranice 2003, s. 219

13 Mystériá objavili, že prvotná vina je lipnúť svojím poznaním na pominuteľnosti sveta. V duši svitá zmysel sveta. Takto vykladal Steiner Herakleitove zlomky. - In: Steiner, R.: Křesťanství jako mystická skutečnost a mystéria starověku. Ioanes, Březnice 1998, s. 30-39. Platón vnukol kresťanstvu podľa neho myšlienku, že svetová duša má tvar kríža a že človek je najbožskejšou bytosťou. Steiner tvrdí, že svetový rozum, Logos, je kniha, v ktorej je zaznamenané a zakreslené celé trvanie sveta (tamže, s. 40-52), Elusínske slávnosti boli vyznaním viery vo večnosť ľudskej duše a Osirisov mýtus zasa cestou, ako prebudiť v sebe božstvo. Podľa Steinera má odumrieť nižší človek, aby človek získal vyšší život. - Tamže, s. 66-68

14 Tamže, s. 97

15 Tamže, s. 107

16 Steiner, R.: Od Ježíše ke Kristu, c. d., s. 39, 104-109; Steiner, R.: Páté evangelium: Z bádání v kronice Akáša. Fabula, Hranice 2010, s. 166, 194, 248-249

17 Steiner, R.: Od Ježíše ke Kristu, c. d., s. 90

18 Tamže, s. 141-145; Bol to už tretí impulz (tretia Kristova udalosť), ktorý predchádzal prvý (prvá Kristova udalosť) a druhý impulz (druhá Kristova udalosť). Prvý impulz sa udial v období lemúrie, keď sa luciferské sily pokúsili vplývať na ľudskú evolúciu, aby boli ľudské zmysly úplne odlišné ako v súčasnosti. Druhý sa zase týkal atlantskej doby, keď nastúpil vplyv luciferský a ahrimanovský a pokúšal sa o to, aby človek prepadol neviazanosti. Tretí impulz súvisí s astrálnym telom, aby sa udržala určitá harmónia myslenia, cítenia a chcenia, ktorá by inak bola narušená. - In: Steiner, R.: Páté evangelium, c. d., s. 168-170

19 Tamže, s. 30-31

20 Tamže, s. 167

21 Tamže, s. 52, 54-55

22 Tamže, s. 60

23 Tamže, s. 28

24 Tamže, s. 42-43

25 Tamže, s. 45-47

26 Tamže, s. 36

27 Tamže, s. 129

28 Tamže, s. 128

29 Dowling, L. E.: Vodnářské evangelium o Ježíši Kristu. Filosofický a praktický základ víry vodnářského věku a univerzální církve. Z Akasha kroniky, knihy božských vzpomínek, převzal a sepsal Levi. Erika, Praha 1995

30 Je to však neognóza. Pôvodná gnóza videla v človekovi božskú iskru, ale neognóza ju rozšírila na všetko stvorenie: „Všetko bolo stvorené ako Božia iskra."; „Človek a zviera, červ a hmyz sú iskry Božie vtelené do telesnej formy, ale človek sa ich odvažuje zabíjať."; „Každé dieťa na zemi je Božie dieťa." - In: Dowling, L. E., c. d., s. 9, 16

31 Tamže, s. 8 - Vo Vodárskom evanjeliu sa doslovne tvrdí: „Čo ľudia potrebujú, je vzor pre ich život. Chcú nasledovať - nie byť vedení." (IV, 15, 14)

32 Existuje sedem ríš z rozmanitostí Božích neviditeľných myšlienok. „Týchto sedem stupňov kmitaní nazýva človek ríšami: protoplazma, ríša nerastov, rastlinná ríša a živočíšna ríša, ľudská ríša, ríša anjelov a ríša cherubov. Len duševným zrakom môžu duchovné bytosti vidieť týchto sedem stupňov s rozmanitými formami života. Všetky tieto bytosti sú Božie myšlienky a z toho dôvodu majú schopnosť myslenia, vôľu a v rámci svojej ríše slobodu vlastnej voľby. Tieto bytosti sú zásobené potravinami z látok ich ríše. Dlhý čas zostávalo všetko v tomto stave, pokiaľ vôľa neochabla. Potom začal klesať kmitočet zo siedmich stupňov, totiž protoplazmy, minerálov, rastlín, zvierat a ľudí. Stále hustla substancia a tým i schránka bytostí. A tak vznikla pozemsky hrubá schránka, ktorú môže vidieť ľudské oko. Vznikol svet fyzickej hmoty. Toto sa nazýva prehrešením. Nepadol len človek, ale padli i zvieratá a rastliny, minerály a protoplazma." - In: Dowling, L. E., c. d., s. 65

33 „Bol vskutku Bohom poslaný Majster, lebo mal netušené sily. Uzdravoval chorých, hluchých, slepých a i mŕtvych dokázal prebudiť k životu. V žiarlivosti na jeho slávu a jeho mimoriadne sily nechala vrchnosť tohto muža zatknúť a falošnými svedkami ho obžalovať z mnohých zločinov." - In: Dowling, L. E., c. d., s. 274

34 „Židia prevzali od modloslužobníkov určitého cudzieho národa jednu poveru. V dôsledku nej si myslia, že koncom roka môžu hriechy naložiť na plecia jedného jednotlivca. Ten sa stane obetným baránkom národa. Okrem toho veria, že budú od hriechov oslobodení, ak ho vyženú do divočiny. Preto je pred každým sviatkom Pascha treba zo všetkých väzení zeme vyhľadať jedného zločinca, na ktorého je rituálne naložený náklad hriechov všetkého ľudu." - In: Dowling, L. E., c. d., s. 263

35 „Šiel tŕnistou cestou života, až bol vzkriesený a zvíťazil nad nepriateľmi Boha a človeka. Teraz je veľkým Majstrom všetkých ľudí, jeho pozemské telo bolo premenené v božskú substanciu. Je božským človekom týchto dní. Každý človek na zemi prekoná zlo a stane sa božským človekom tak ako on." - In: Dowling, L. E., c. d., s. 277

36 Co je univerzální život - http://www.universelles-leben.org/cms/index.php?id%=1&L=14

37 To je Moje Slovo, Alfa a Omega. Evanjelium Ježiša. Kristom prejavené Slovo, ktoré už medzičasom poznajú praví kresťania na celom svete. Univerzálny život - Združenie pre podporu prakresťanského života, Terany 2003, s. 207

38 „Prítomní ľudia boli v pozdvihnutej vibrácii. Videli plné koše, plné nádoby s vodou, videli chlieb, plody, vodu pred sebou a brali dary života z košov a nádob - a predsa prebehlo všetko v nich a z nich. Čerpali tieto dary zo seba, lebo vyvinuli pre to vyššie energie s dobrou vôľou zasvätiť svoj život Bohu, zákonom a rozmnoženiu Božích síl v sebe. Boli nasýtení a ich smäd bol uhasený." - In: To je Moje Slovo, Alfa a Omega, c. d., s. 241

39 „Nenariekajte nad svojimi mŕtvymi! Lebo kto narieka nad stratou jedného človeka, ten nemyslí na zisk duše, ktorá ak žila vo Mne, v Kristovi, vystúpi do vyšších oblastí vedomia života."; „Kto žije vo Mne, ten nebude viac hľadať telo podliehajúce rozkladu, pretože našiel cestu do ríše Vnútra, svojho pravého dedičstva." - In: tamže, s. 306, 12

40 „Keď človek padal stále hlbšie do hriechu, spadol tým do tmy nevedomosti a prepadol sebectvu. Tak ako sa hrubolátkové čoraz viac zhusťovalo, zhrubli i zmysly človeka, a tým sa postupne menili jeho orgány. (...) Tvrdá škrupina, ľudské ja, surové zmysly vyniesli na povrch zmyselnosť, ktorá si žiadala uspokojenie." - In: tamže, s. 404

41 „Kto svojho blížneho nezištne miluje, ten nebude viac zabíjať a požívať zvieratá."; „Spoznajte: celá príroda, zvieratá, rastliny a kamene sú Záhradou Božou."; „Beda poľovníkom a beda tým, ktorí požadujú potravu z mäsa."; „Kto trápi a týra ľudí a zvieratá, ten raz zakúsi týranie a ubližovanie na vlastnom tele." - Tamže, s. 93, 133, 225

42 Tamže, s. 97-116

43 „Vykúpenie je evolúcia; je tiež podporou, oslobodením a vedením všetkých duší a ľudí k Otcovi - Matke - Bohu, lebo všetky duchovné bytosti, duše a ľudia sú Jeho deťmi." - In: tamže, s. 362

44 Tamže, s. 79

45 Tamže, s. 81

46 Tamže, s. 82-84

47 „Boh dal niektorým anjelom vládu nad vývojom sveta a prikázal im vládnuť múdro, spravodlivo a v láske." - In: tamže, s. 691

48 „Nemal som žiadne telo z mäsa a kostí, ale prispôsobil som moje duchovné telo k vibrácii Zeme a zároveň som pozdvihol aj vedomie učeníkov, takže ma mohli uzrieť a vidieť." - In: tamže, s. 845

49 Tamže, s. 887

50 „Krst vodou je starý rituál. Nemusí byť vykonaný v mojej obci." - In: tamže, s. 895