Matka Shiptonová


Jednou z dávnovekých záhadných prorokýň, ktorej apokalyptické proroctvá sa dnes často citujú, je i Matka Shiptonová (vl. menom Uršula Sontheilová, 1488 - 1561). Legenda vraví, že sa narodila počas búrky v jaskyni pri rieke Nidd v anglickom grófstve Severný Yorkshire. Keď mala dva roky, jej matka Agatha Sontheilová, známa svojimi nadprirodzenými schopnosťami, ju odložila a do konca svojho života sa uchýlila do kláštora v Nottinghame (podľa inej verzie zomrela pri pôrode). Uršula, ktorá vraj nebola príliš pekná, vyrastala v pestúnskej rodine na predmestí Knaresboroughu. Svojimi prorockými a psychickými schopnosťami udivovala už od raného detstva. Vždy sa usilovala pomáhať ľuďom, no tí z jej mystických schopností mali často skôr strach.

Roku 1512 sa Uršula vydala za tesára Tobyho Shiptona, s ktorým sa ale ratolestí nedočkala, čo ju ešte väčšmi vťahovalo do mystických prežívaní vlastného života a histórie, postupne naberajúcich vizionársky charakter. Svoje proroctvá a predpovede budúcich udalostí písala vo forme básní. Niektoré z jej vízií sa údajne naplnili ešte za jej života, iné sa ukázali ako pravdivé až v nasledujúcich storočiach. Napríklad svojmu súčasníkovi, kráľovi Henrichovi VIII., predpovedala víťazstvo nad Francúzmi v tzv. bitke ostrôh v Guinegatte (1513), španielskym námorným silám zase zvestovala porážku (1588) a upozornila tiež na morovú epidémiu, ktorá v roku 1665 skolila asi 85-tisíc obyvateľov Londýna. Ba predpovedala i veľký požiar, ktorý hneď v nasledujúcom roku premenil prevažnú časť tohto mesta na hromadu trosiek.

Aj vďaka proroctvám sa povesť o tejto neobyčajnej žene čoskoro rozšírila po celom Anglicku. Začalo sa o nej hovoriť ako o Matke Shiptonovej. Podľa zachovanej tradície si dokonca predpovedala vlastnú smrť, ktorá nastala roku 1561 v yorkshirskom Cliftone. (Niektoré zdroje tvrdia, že bola upálená ako čarodejnica.) Aj napriek viacerým nejasnostiam sa považuje za najväčšiu anglickú veštkyňu, tzv. Yorkshirskú Sibylu. V Knaresboroughu jej rodáci postavili pamätník a miestnou atrakciou je aj spomínaná jaskyňa. Pri jej vchode sa nachádza tzv. Vysoký most, ku ktorému sa viaže i jedno z proroctiev. Stojí v ňom, že „svet dospeje ku koncu, keď Vysoký most trikrát spadne". Treba dodať, že most sa už dvakrát zrútil.

Nech je to akokoľvek, aj dnes sa nájdu mnohí dôverčiví ľudia, ktorých veršované proroctvá Matky Shiptonovej očarili svojou presnosťou. A to i napriek tomu, že s niektorými pasážami neskorší editori do značnej miery preukázateľne manipulovali a upravovali ich podľa vlastných predstáv a potrieb. Najznámejší je prípad britského vydavateľa Richarda Hindleyho, ktorý verše svojvoľne zmenil a doplnil. V roku 1862 ich zverejnil, a pretože už v tom čase bola Matka Shiptonová svojimi vizionárskymi predpoveďami preslávená, prepukla medzi ľuďmi panika a strach z apokalypsy práve v tomto roku. A hoci sa Hindley k podvodu včas priznal, dlho trvalo, kým sa celá situácia upokojila.

Avšak ani v nasledujúcom období manipulácie s proroctvami Matky Shiptonovej neprestávali. Diali sa aj v 17. a 19. storočí, keď bolo podľa mnohých indícií pozmenených viacero jej veršov. Ak je to naozaj tak, ak boli originály proroctiev sčasti pozmenené alebo dokonca podvodníkmi úplne prepísané, potom by to do značnej miery mohlo spochybniť ich hodnotu a presnosť, a to vrátane tých, ktoré sa týkajú 20. storočia a súčasnosti.

Niektorí bádatelia sa dokonca domnievajú, že autorom spomínaných proroctiev je sám Hindley, ktorý takto zneužil autoritu mena Matky Shiptonovej. Podľa nich schopnosť predpovedať budúcnosť ovládal nielen on, ale aj ďalší falšovatelia, ktorí sa počas niekoľkých nasledovných storočí na svojvoľných úpravách veršov Matky Shiptonovej podieľali. Zástancovia autenticity proroctiev však namietajú, že od zmienených manipulácií uplynulo už viacero storočí a proroctvá i napriek tomu vystihujú podobu a náladu súčasnej doby.

Najstaršia zachovaná kniha, ktorá sa venuje proroctvám Matky Shiptonovej, vyšla roku 1641 a nesie dlhý názov Veštby Matky Shiptonovej počas kraľovania Henricha VIII., predpovedajúce smrť kardinála Wolseyho, lorda Percyho a ďalších, a tiež o tom, čo príde v budúcich časoch. O niečo neskôr, v roku 1667, rozšírený súbor proroctiev doplnený o životopis Matky Shiptonovej spísal a vydal Richard Head. Ale i dnes, po takmer štyristo rokoch, sa v početných, apokalypticky ladených publikáciách rozširujú predpovede tejto veštice. Uvediem z nich aspoň dve, ktoré naznačujú, že Matka Shiptonová na apokalypsu nazerala optimisticky a verila, že sa neskončí totálnym zánikom civilizácie a života na zemi, ale že vyústi do tzv. Zlatej éry, akéhosi duchovného a mentálneho prerodu ľudstva:

 „Až obrazy budú sa hýbať ako živé (televízia), až lode plávať budú pod morom ako ryby čulé (ponorky), až človek vzlietne ako vták a po oblohe lietať bude (lietadlá), potom polovica sveta, v krvi hlboko pochovaná, zahynie."; „Avšak zem nová, z morí zrodená, suchá, čistá, mäkká a slobodná, zbavená špiny ľudstva a jeho mizérie, stane sa nového človeka dynastia. Už druhé deti, ktoré tie pokolenia prinesú, pochopia veci prirodzene tak, ako sú. Dorastú spanilé, skromné a docielia počiatok Zlatého veku nových dní."

 

Edgar Cayce


Jedným z najpozoruhodnejších fenoménov minulého storočia, poniektorými považovaný za otca hnutia New Age, je Američan Edgar Cayce (1877 - 1945). Narodil sa 18. marca 1877 v Kentucky neďaleko Hopkinsville (USA) vo farmárskej rodine. Traduje sa, že už ako šesťročný svojim rodičom povedal, že vidí duchov zosnulých príbuzných a komunikuje s nimi. Od tých čias sa jeho schopnosti neustále prehlbovali a jeho proroctvá, z ktorých vyše 14-tisíc je aj písomne zaznamenaných a ďalších približne 8-tisíc sa stratilo alebo boli zámerne zničené, sa čoskoro stali celosvetovo známe. A pretože ich Cayce vyslovoval v stave akéhosi hlbokého tranzu, resp. hypnotického spánku, vyslúžil si prezývku Spiaci prorok. Drvivá väčšina týchto proroctiev sa týkala rôznych chorôb, ale tiež otázok budúcnosti jednotlivcov, ba i celej planéty. Pritom je zaujímavé, že v stave bdelosti si Cayce nepamätal ani na jedno z nich a o daných témach nič nevedel. Až keď sa dozvedel, že niektoré jeho výklady sú metafyzickej povahy, začal sa údajne bližšie zaujímať o veci ako aura, prevteľovanie, telekinéza či jasnovidectvo.

Cayce bol jednoduchý človek. Neukončil ani len základné vzdelanie a v šestnástich rokoch už pracoval v kníhkupectve. Ako 21-ročný sa stal obchodným cestujúcim. Keď ochorel na laryngitídu a žiaden lekár mu nevedel pomôcť (hrozilo, že príde o hlas), v zúfalstve, aby nestratil prácu, vyhľadal pomoc hypnotizéra. V tranze však nečakane vyslovil príčinu svojho ochorenia a spôsob liečby, na nemalé prekvapenie hypnotizéra Ala Layneho. Práve ten ho neskôr presvedčil, aby sa pokúsil robiť to isté i pre iných ľudí. Výsledky boli prekvapujúce. Cayce vedel s prekvapivou presnosťou stanoviť diagnózu a príčiny každého ochorenia, pričom používal presnú vtedajšiu lekársku terminológiu, ktorú sám údajne nepoznal ani nikdy neštudoval, a predpisoval unikátne spôsoby liečby konkrétnej osoby a nemoci. A to dokonca v mnohých prípadoch vraj nemusel chorého ani vidieť, často pracoval iba na základe listov či telefonátov. Ba neskôr sa aj sám naučil vyvolať tranz a poskytoval pomoc ľuďom vzdialeným i na tisícky kilometrov. Stačilo mu k tomu len ich meno a adresa.

Cayceho ale lekárska komunita nebrala nikdy príliš vážne, i keď je pravda, že sa o ňom, najmä v neskoršom období, viacerí lekári vyjadrovali o niečo obozretnejšie. Obzvlášť vtedy, keď našiel príčinu choroby a liek i v takých prípadoch, keď si moderná medicína nevedela poradiť. Cayce na základe svojich diagnóz údajne vyliečil až vyše 12-tisíc pacientov, z ktorých mnohí boli podľa ich ošetrujúcich lekárov nevyliečiteľne chorí. Sám často zdôrazňoval, že nezdravý človek sa nemôže liečiť iba zo symptómov ochorenia a že choroba je komplexným javom odzrkadľujúcim jeho celkový duševný stav. Ľudský organizmus videl ako harmonický celok a každú chorobu ako ohnisko disharmónie. Preto ho niektorí považujú aj za otca celostnej (holistickej) medicíny.

Aby sa mohol Cayce naplno venovať svojmu poslaniu, založil v roku 1931 so štedrou finančnou pomocou úspešného burzového makléra z New Yorku, Mortona Harryho Bloomenthala, Asociáciu pre výskum a osvietenie (The Association for Reseach and Enlightenment), v ktorej predstavil takmer 30-tisíc prípadov diagnostikovaných a opísaných chorôb. Účel tejto inštitúcie, ktorej ústredie je vo Virgínii Beach, spočíval vo fyzickej, rozumovej i duchovnej pomoci ľuďom, ktorí sa obrátili na Cayceho s cieľom získať od neho psychodiagnózu. Zároveň jej úlohou bolo zachovať detailné, vedecky spracované záznamy z Cayceho seáns, ktoré by poslúžili ako základ pre budúcich bádateľov. V súčasnosti ju vedie Cayceho vnuk a má vyše 100-tisíc členov z rôznych kontinentov.

Ako sme spomenuli, mnohí Cayceho pokladajú za otca New Age, a to z toho dôvodu, že sú presvedčení, že svojimi myšlienkami a víziami toto hnutie výrazne ovplyvnil. Hoci svoje schopnosti využíval predovšetkým na liečenie ľudí, objavil viaceré tézy, ktoré i jeho samého prekvapili.

Napríklad roku 1923 v jednom zo svojich výkladov spomenul, že jeho klient bol v minulom živote mních. Idea reinkarnácie, známa hlavne z hinduizmu a budhizmu, bola ale v tom čase v západnej kresťanskej kultúre krajne nevhodná. Cayce pritom o minulých životoch hovoril už roku 1911, ale táto jeho zmienka nebola nikdy zaznamenaná, lebo sa to jeho okoliu zdalo podivné. Podľa svedectiev bol Cayce silne veriacim kresťanom a svojimi výrokmi o minulých životoch liečených osôb sa dostal natoľko do rozporu s kresťanskými dogmami, že im v bdelom stave ani sám neveril. To mu však nebránilo, aby predpovedal svoje vlastné „inkarnácie", a to nielen tie minulé, ale i budúce, až do roku 2158. V minulých vteleniach Cayce vystupoval napríklad ako egyptský veľkňaz, perzský panovník či dokonca ako jeden z menej známych nasledovateľov Ježiša. Cayce svoje správy o reinkarnácii ospravedlňoval tým, že iba preto nazerá do minulosti človeka (do jeho predchádzajúcich životov), aby mu pomohol vysvetliť jeho súčasný stav a podnietil ho k utváraniu lepšej budúcnosti.

Avšak idea reinkarnácie, ktorá sa, žiaľ, čoraz väčšmi prijíma aj v kresťanských kruhoch, je s kresťanstvom jednoducho nezlučiteľná. Tvrdenia, že byzantský cisár Justinián I. vydal na Druhom carihradskom koncile v roku 553 príkaz vyškrtnúť všetky zmienky o reinkarnácii z Biblie úplne ignorujú fakt, že existujú starobylé biblické kódexy (napr. Vatikánsky či Sinajský), ktoré sú ešte o vyše sto rokov staršie, ako bola doba, v ktorej žil Justinián, a napriek tomu sa v nich nič o reinkarnácii nenachádza. A napokon aj apoštol Pavol v Liste Hebrejom veľmi otvorene píše, že človeku je dané iba raz zomrieť a potom príde súd (Hebr 9, 27). Na inom mieste Korinťanom pripomína: „Všetci sa premeníme, razom, v jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme." (1 Kor 15, 52)

Myšlienkam hnutia New Age sú blízke i Cayceho názory na evolúciu ľudstva. Cayce tvrdil, že celé ľudstvo kedysi cestovalo vesmírom, a tým, že sa na Zemi dostali duše do hmotnej formy, stratili predstavu o svojom pôvode a vedomie seba samých. Úlohou ľudí je teda znovu nájsť svoje duchovné telo, vykonať na Zemi pozitívne zmeny na prospech celku a potom pokračovať v nehmotnej podobe v ďalšej evolúcii. Podľa neho bola práve Atlantída jedným z prvých miest, kde sa človek objavil v materiálnej podobe. Jej poslední obyvatelia sa však stali obeťami kultúry, ktorú nakoniec zničili vlastné deštrukčné sily. Človek sa do hmoty tak zamotal, až zabudol na svoj božský pôvod a vlastnosti. Dosiahol síce vysokú technickú zručnosť, no zneužil ju na ničenie druhých.

Informácie o Atlantíde poskladali Cayceho spolupracovníci z vyše 700 jeho individuálnych výpovedí jednotlivcom o ich karme a minulosti. Vyplýva z nich, že Cayceho viera v existenciu tohto bájneho kontinentu bola neotrasiteľná. V knihe Tajomstvá Atlantídy sa uvádza výklad z roku 1932, v ktorom doslova vraví: „Atlantský kontinent ležal medzi Mexickým zálivom a Stredozemným morom. Dôkazy o tejto stratenej civilizácii nájdeme aj v Pyrenejach, Maroku, Britskom Hondurase (dnes Belize - pozn. red.), Yucatáne a Amerike. Existujú vyčnievajúce oblasti (...), ktoré boli niekedy súčasťou veľkého kontinentu. Britská Západná India a Bahamy patria k tým, ktoré sú dodnes viditeľné. Keby sa tam uskutočnil geologický výskum, hlavne v Bimini a Golfskom prúde, mohlo by sa to potvrdiť."

Na vysvetlenie Cayce dodal, že správy o Atlantíde sa nám zachovali vďaka prezieravosti jej obyvateľov, ktorí keď sa dozvedeli, že ich zem zanikne, vytesali 32 kamenných dosiek s detailnými informáciami o atlantskej civilizácii. Dosky potom údajne ukryli na troch miestach - v podzemných komorách medzi sfingou a Veľkou pyramídou v Gíze, na mayskom Yucatáne a v oblasti Bimini a Bahám, ktorá je dnes zaplavená morom.

Atlantskú kultúru Cayce rozdelil na tri obdobia. Zánik prvého údajne nastal vulkanickou činnosťou okolo roku 50 700 pred Kr., ktorú spôsobili chemické a výbušné látky používané na likvidáciu obrovských všežravých zvierat (niektorí Atlanťania emigrovali do Pyrenejí a Severnej Ameriky). Druhé spustošenie krajiny zase podľa Cayceho spôsobili zle použité prostriedky na výrobu energií (kryštály), ktoré vyvolali sopečné výbuchy a tie mali okolo roku 28 000 pred Kr. za následok rozpad kontinentu na päť častí (útek Atlanťanov do Strednej Ameriky, Peru, Maroka). Tretie obdobie atlantskej kultúry ukončili vraj klimatické zmeny - posun zemských pólov a ich prepólovanie, náhle skončenie ľadovej doby s následnými potopami, čo sa udialo približne v období 10 600 pred Kr. (posledný exodus Atlanťanov do Yucatánu v Mexiku a do Egypta).

Podľa Cayceho opisov Atlanťania disponovali obrovskými kryštálmi, ktoré slúžili na získavanie energie. Centrálny kryštál bol umiestnený v kupolovitej budove s posuvnou strechou a aktivizoval sa slnečnou energiou, ktorá sa cez vysielané lúče mohla posielať do ďalších končín zeme. Americký archeológ Charles Berlitz v knihe Bermudský trojuholník spája činnosť takéhoto centrálneho kryštálu v Bimini s problémovou oblasťou Bermudského trojuholníka. Údajne môže elektromagnetické anomálie a náhle zmeny počasia spôsobovať potopená „elektráreň" s kryštálom, ktorá zrejme za priaznivých okolností ešte i dnes čiastočne funguje.

Záujem o Cayceho, o jeho názory a proroctvá, stále vzrastá. Dnes, keď ľudia o náboženských otázkach uvažujú skôr iracionálne a svoje myslenie mnohí deformujú zvodnou ezoterikou a falošným mystičnom sa tomu ani nemožno čudovať. A tak neprekvapí, že jeho proroctvá nájdeme v ponuke mnohých, nielen výlučne na ezoteriku špecializovaných kníhkupectiev po celom svete. Ich šíritelia s obľubou farbisto rozprávajú o tom, že existujú hodnoverné záznamy Cayceho predpovedí týkajúce sa dvoch svetových vojen, svetovej ekonomickej krízy z roku 1929, kde Cayce udivujúco presne opísal detaily krachu na fondovej burze, a taktiež ekonomického vzostupu, ktorý sa začal roku 1933. Ale aj mnohých ďalších významných udalostí.

Medzi ne Cayceho stúpenci zaraďujú napríklad vznik štátu Izrael či získanie nezávislosti Indie. Tvrdia, že ich prorok predvídal porážku Nemcov pri Kursku, pád fašizmu a víťazstvo Sovietskeho zväzu vo Veľkej vlasteneckej vojne. Cayce tejto veľkej krajine taktiež predpovedal, že ju čaká zánik komunistickej éry, nadviaže priateľské vzťahy so Spojenými štátmi a že zažije nebývalý religiózny rozmach a svetu ponúkne veľké nádeje spojené s princípom, že „každý človek bude žiť pre druhých". Podobne sa vyjadril aj o inej veľmoci, Číne, ktorej prorokoval nárast politickej moci a to, že sa raz stane „kolískou kresťanstva aplikovaného v živote ľudí".

Pozoruhodné je i Cayceho proroctvo z roku 1927, v ktorom vraví, že z jedinej kvapky krvi človeka bude veda schopná určiť všetky ochorenia. Podľa niektorých dokonca predpovedal i ničivé cunami v Indonézii, a to s presným počtom mŕtvych - 230-tisíc. A nemálo jeho proroctiev sa týka i stretnutia ľudí s mimozemšťanmi, ktorých pokladal za bytosti podobné ľuďom. Sú vraj v celom kozme, prejavujú sa v rôznych formách a majú city a vedomie ako my. Cayceho ale najväčšmi desili vízie budúcnosti. Okrem iného predpovedal, že vládnuci systém na zemi sa zrúti a až potom dôjde k zjednoteniu ľudstva. Bude to však za cenu mnohých utrpení a potrvá to dlhý čas.

Tiež je zaujímavé, že Cayce ešte roku 1930 predpovedal globálne otepľovanie, hoci vtedy na zmeny podnebia nikto nemyslel: „Kde je teraz chladné alebo semitropické podnebie, tam bude tropickejšia klíma a bude tam rásť mach a papradie. New York, Connecticut a mnohé teritóriá východného pobrežia budú vážne narušené, ako aj teritóriá na západnom pobreží a v strednej časti Spojených štátov. Los Angeles a San Francisco budú patriť k tým mestám, ktoré budú zničené. Vody Veľkých jazier stečú do Mexického zálivu," prorokuje Cayce.

K prvému prepólovaniu Zeme podľa Cayceho došlo vplyvom veľkej potopy pred 12-tisíc rokmi, k druhému posunu však dôjde „ohňom". Radiácia Slnka i galaktických supervĺn preniknú Zem a silné žiarenie spôsobí genetické zmeny všetkých buniek - chromozómov. A ľudstvo sa počas veľmi silných frekvencií transformuje. Údajne sa to stane doslova za jednu noc. Až ľudia prejdú takouto transformáciou, nastane jeho Zlatá éra.

Caycemu jeho predpoveď nevyšla. Prorokoval totiž, že ku katastrofe dôjde koncom 20. storočia. Či sa ale zmýlil iba v dátume, alebo i v závažnejších veciach, ukáže až budúcnosť. Čo je však jasné už teraz, je fakt, že jeho vízie Nového veku sa neskôr stali inšpiráciou pre hnutie New Age.

 

Web-bot Project


Internet sa stal obrovským celosvetovým fenoménom. Možno ho skloňovať v mnohých súvislostiach a natrafiť na ňom na kadečo. A tak nás už ani neprekvapí myšlienka, že s jeho pomocou dokážeme predpovedať budúcnosť. Čo máme konkrétne na mysli?

Ide o Web-bot, počítačový program, ktorý v podstate funguje tak, že pomocou akýchsi mikroprogramov, tzv. pavúkov či agentov (web-crawlers), vyhľadáva, triedi a vyhodnocuje na internete najčastejšie sa vyskytujúce slová a hľadá medzi nimi zaujímavé vzťahy. Tieto dáta následne analyzuje súborom jazykových nástrojov a zisťuje, či sú v týchto vzťahoch nejaké skryté významy. Pavúky doslova čítajú celý internet. Hľadajú kľúčové slová, slová záujmu, a zakaždým, keď prídu do styku s frázou, ktorá ešte nie je na zozname, urobia snímku. Takto sa zvyčajne podarí zhromaždiť 60 až 100 miliónov snímok. Podľa protagonistov tohto projektu sa takýmto masívnym skenovaním internetových textov „otvorí okno do nášho globálneho podvedomia a odhalí sa priame spojenie s kolektívnym podvedomím ľudstva a nadchádzajúcej budúcnosti".

Skepticky ladení kritici Web-botu však tvrdia, že jeho predpovede, z ktorých sa nemálo týka aj roka 2012, sú rovnako nejednoznačné, ako v prípade početných dávnovekých i súčasných samozvaných prorokov. Sú presvedčení, že keďže tento nástroj pracuje s často nespoľahlivými a nepresnými dátami, ktoré nezriedka na internet vložia anonymní autori, aj jeho výstup musí byť rovnako pochybný. Ak sa už nejaká katastrofa stane, tak ju môžeme zaradiť do niektorej z tých, ktoré tento program predpovedal, a to práve vďaka nejasnosti jeho predpovedí.

Tvorcami a správcami Web-botu sú Cliff High a George Ure, ktorí niekedy používajú pomenovanie The Time Monks. Podľa rozhovoru z roku 2008 prišiel Cliff už v roku 1994 s myšlienkou, ktorú nazval The Language Model for Storing Data (Jazykový model na ukladanie dát). Ten sa začal postupne rozvíjať do akéhosi systému, ktorého zámerom bolo predpovedať vývoj akciového trhu na burze s cennými papiermi a komoditami na základe jazyka, ktorý ľudia používajú s ohľadom na tento trh. Pokiaľ sa stala nejaká vážna udalosť, Web-bot mal včas investorov informovať o tejto udalosti a tak predpovedať vývoj ceny na niekoľko dní dopredu. Cliff vraví: „Ak by niekto pozbieral dostatočnú vzorku konverzácií z celej planéty a hľadal by jemné rozdiely medzi použitými slovami v bežnej konverzácii oproti použitým slovám týždeň pred tým, tak by sa dalo zistiť, čo nás ženie na nevedomej úrovni a bol by schopný spraviť zaujímavé predpovede."

Predpovede Web-botu však po pomerne krátkom čase začali naberať čoraz zlovestnejší charakter. V júni 2001 si jeden z jeho programátorov všimol, že Web-bot získal veľké množstvo výsledkov, ktoré sa už netýkali iba finančných prognóz. Začali sa objavovať frázy spolu s údajmi, čoho výsledkom bola predpoveď, podľa ktorej v nasledujúcich 60 až 90 dňoch dôjde k udalosti, ktorá navždy zmení spôsob, akým sa dovtedy žilo v Spojených štátoch. Vývojári Web-botu sú presvedčení, že šlo o presnú predpoveď teroristických útokov z 11. septembra 2001. Od tých čias Web-bot chrlí jednu katastrofickú prognózu za druhou a údajne už predpovedal viaceré dôležité udalosti: pád lietadla 587, zničenie raketoplánu Columbia, masívny výpadok elektriny na východnom pobreží USA, zemetrasenie a ničivú vlnu cunami v Indonézii, dokonca i s udaním presného počtu obetí, výrazný pokles ropných ziskov a kolaps trhu s nehnuteľnosťami v roku 2009 atď. Netreba ani zdôrazňovať, že hodnovernosť týchto proroctiev je aj z vyššie uvedených príčin veľmi sporná. Dôkazom omylnosti Web-botu je napríklad predpoveď jadrovej vojny, ktorá mala vypuknúť na prelome rokov 2008 a 2009.

Najviac z proroctiev Web-botu - ako ináč - súvisí so súčasným rokom 2012, konkrétne s 21. decembrom, keď by mala nastať celosvetová katastrofa nebývalých rozmerov. Web-bot predpovedá, že dôjde k devastácii planéty, podobnej sérii nukleárnych výbuchov, ktorá zmení magnetické polia Zeme. Takisto ako Shiptonová či Cayce ani on nepredpokladá, že to bude znamenať jej celkový zánik, ale iba akýsi prerod a nástup novej éry. Keď si však zadáte do internetového vyhľadávača heslo „rok 2012", vygeneruje vám obrovské množstvo odkazov. A Web-bot robí iba to, že prevedie svoju analýzu z často zmanipulovaných dezinformácií, ktoré sa na túto tému na internete publikujú (a často iba kopírujú), a preto aj on zákonite produkuje chybné závery o tom, že tento rok bude prelomový.

 

Biblický kód


Mnohí myslitelia, filozofi a vedci sa pokúšali nájsť v Biblii skrytý význam. Verili totiž, že sa v nej, najmä v prvých piatich knihách Starého zákona (židovskej Tóre), ukrývajú zakódované tajné posolstvá o osude ľudstva. Šifru na ich rozlúštenie sa v minulosti pokúšal odhaliť už Isaac Newton, avšak ako prvému sa podarilo objaviť „dôkaz" o existencii biblického kódu až československému emigrantovi, rabínovi Michaelovi Weissmandlovi (1903 - 1957). Začal sa oň zaujímať už v mladosti počas svojich štúdií, keď sa náhodou dostal k zápisom iného rabína z 13. storočia, Bahya ben Ashera. Ten tvrdil, že ak sa v Tóre preskočí vždy určitý počet písmen, môžeme natrafiť na Boží kód. Opisoval tým v podstate to, čo sa dnes odborne nazýva Equidistant Letter Sequences (ELS - Rovnako vzdialená sekvencia písmen), teda metódu, ktorá sa o niekoľko storočí stala základným postupom využívaným pri lúštení tohto fenoménu.

V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa o ELS dozvedel Dr. Elijah Rips (nar. 1948) z Jeruzalemskej univerzity. (Ide o rodáka z Litvy, ktorý sa na protest proti okupácii Československa v apríli 1969 v centre Rigy polial horľavinou a pokúsil sa upáliť.) Spoločne s Doronom Witzumom, odborníkom na všeobecnú relativitu, a Yoavom Rosenbergom, nadaným počítačovým expertom, sa pokúsili vytvoriť počítačový program, ktorý by dokázal prehľadávať desaťtisíce znakov v rozsiahlom biblickom texte. Roku 1994 zverejnili výsledky svojej analýzy Knihy Genezis v časopise Statistical Science.

Program pracoval tak, že text Tóry rozdelil na 64 riadkov a 4772 stĺpcov. Následne začal vyberať písmená vo vopred stanovenom intervale. Začal prvým písmenom v texte. A zostavoval index v danom intervale, napríklad šlo o každé osemnáste písmeno, no mohlo ísť až o tisícky písmen. V týchto vybraných indexoch písmen potom hľadal slová a frázy z hebrejského slovníka. Len čo program s vyhľadávaním došiel na koniec textu, začal znova s tým istým intervalom, no tentoraz začal hľadať druhým písmenom. Takto pokračoval stále ďalej, až kým mal začínať písmenom, ktorého poradie zodpovedalo výške intervalu. V tomto bode program svoje vyhľadávanie skončil, pretože teraz už boli v zostavených indexoch obsiahnuté všetky písmená.

Ďalším krokom programu bolo nájdenie určitého slova v indexe; ak sa v texte nejaké objavilo, program pokračoval v hľadaní ďalších relevantných informácií. Rips sa rozhodol program otestovať takým spôsobom, že zadal vyhľadať v texte mená 32 židovských učencov. Výsledky, ktoré získal, boli prekvapivé - všetkých 32 mien sa nachádzalo ukrytých v texte Starého zákona. To mu ale nestačilo, k menám zadal aj dátumy ich narodenia a úmrtia. A opäť bol úspešný. Ako matematik chcel ale vylúčiť akúkoľvek možnosť náhody. Preto z mien a dátumov zostavil 10 miliónov kombinácií, z ktorých bolo 9 999 999 nesprávnych a len jedna správna. Tvorilo ju jedno meno s dvoma dátumami. Biblický kód a Ripsov program znovu obstáli. O náhodu skutočne ísť nemohlo, nielenže sa v texte našli všetky mená a dátumy, ale aj v správnej, jedine možnej kombinácii.

Keď v júni 1992 navštívil Izrael americký publicista a investigatívny novinár Michael Drosnin, ktorý tam mal absolvovať rozhovor so spravodajským dôstojníkom o stupňovaní krízy v Perzskom zálive, istý mladý vojak mu odporučil stretnutie s Ripsom. Ten vraj našiel presný dátum, kedy mala táto vojna vypuknúť - a to všetko v Biblii. Keď sa s Ripsom a jeho spolupracovníkom Rosenbergom napokon stretol, Rips vzal text napísaný Elijahom ben Shlomo Zalman Kremerom, ctihodným židovským mudrcom z Vilniusu z 18. storočia, a začal čítať: „Je pravidlom, že všetko, čo bolo, je a bude, až do konca časov, je zapísané v Tóre, od prvého po posledné slovo. A nielen vo všeobecnom zmysle, ale do posledných detailov o každom druhu a o každom zvlášť, podrobnosti podrobností všetkého, čo sa s ním stalo, od dátumu narodenia až do jeho konca."

Následne Drosnina oboznámil s počítačovým programom, ktorý v Biblii dokáže nájsť informácie týkajúce sa svetových udalostí, akými sú napríklad druhá svetová vojna či vražda Kennedyovcov. Tento program stojí na dvoch základných zásadách: ako blízko k sebe sú zakódované slová a či sú kroky, ktoré tieto slová nachádzajú, tými najkratšími. Rips skonštatoval, že v texte je nekonečné množstvo zakódovaných informácií, pretože vznik nového slova alebo frázy vytvára ďalšie krížové slovo. Tieto informácie sa vždy objavia buď vo vertikálnom, horizontálnom alebo diagonálnom smere. Podľa neho sme ale zatiaľ našli iba najjednoduchší kód a celý kód je pravdepodobne oveľa zložitejší. No v súčasnosti nemáme také matematické nástroje a možno ani techniku, aby sme ho odhalili.

Mimochodom, Drosnin po tomto stretnutí pôvodne vyhlásil, že nie je veriaci a že sa na šifry v Biblii pozerá tak trochu skepticky. Avšak tento fenomén ho neskôr natoľko zaujal, že sám po dvojročnom výskume objavil v Biblii šifru, podľa ktorej malo dôjsť k úkladnej vražde vtedajšieho izraelského predsedu vlády Jicchaka Rabina. Neváhal, a po blízkom premiérovom priateľovi Rabinovi poslal list, v ktorom ho vystríhal pred hroziacim nebezpečenstvom. No ako vieme, ten jeho varovanie nebral vážne, a tak v roku 1995 svet obletela správa o jeho tragickom úmrtí. Táto udalosť Drosnina ešte väčšmi utvrdila v presvedčení, že biblické šifry obsahujú mnohé prorocké správy. „Zvlášť, pokiaľ sa už udiali" - podotýkajú posmešne jeho kritici. Drosnin ale verí, že tento kód, ktorý obsahuje informácie, ako napríklad víťazstvo Georga Busha v prezidentských voľbách či teroristický útok na Svetové obchodné centrum, pomohol v roku 1996 odvrátiť atómovú vojnu a v budúcnosti môže zabrániť taktiež armagedonu.

Dva roky po Rabinovej smrti vydal Drosnin svoju najslávnejšiu knihu Bible Code (Biblický kód), kde opisuje, že v Biblii je možné nájsť mnohé zakódované predpovede budúcnosti a že udalosti, ktoré nastanú, môžeme ovplyvniť i my sami svojimi činmi. Je tiež presvedčený o tom, že Bibliu sa pokúsili dekódovať aj mimozemšťania, a že tento kód okrem iného obsahuje aj predpovede blížiacej sa apokalypsy.

Odborná verejnosť ale Drosninovu knihu prijala veľmi kriticky. Dokonca i sám Rips sa dištancoval od jeho interpretácie svojich výsledkov, čo spustilo ďalšiu vlnu kritiky. Jedni mu vyčítali, že Biblia síce obsahuje šifry, ale predpovedať podľa nich budúcnosť nemôžeme. Iní zase tvrdili, že nemá právo hovoriť o tom, že za ním stoja mnohí vedci, najmä matematici. Taktiež mu vyhadzovali na oči vecné chyby, vraj nesprávne prekladal hebrejské slová a výhradne sa zaoberal iba Bibliou, neberúc do úvahy iné diela, v ktorých by tiež mohli byť skryté podobné kódy. Drosnin preto svojich kritikov vyzval, aby takýto kód našli napríklad v románe Moby Dick (Biela veľryba). Austrálsky vedec Brendan McKay jeho výzvu prijal a v článku vydanom ústavom matematiky v Dartmouth College (1999) napísal, že v tomto románe takisto našiel približnú predpoveď vraždy Jicchaka Rabina. Drosnin mu na to ale odpovedal, že šifry v uvedenom románe sú jednoducho nezmyslom, zatiaľ čo tie z Biblie sú pravdivé a obsahujú skutočné predpovede. Nuž aj takto niekedy vyzerajú spory o budúcnosť.