Hnutie Grálu vychádza z učenia Nemca Oskara Ernsta Bernhardta (Abd-ru-shina). Roku 1928 vznikla v rakúskom Vomperbergu osada Grálu ako centrum nastupujúcej Tisícročnej ríše. Tu sa sformovalo početné hnutie. O rok neskôr sa Abd-ru-shin vyhlásil za mesiáša (Syna človeka), ktorý bude súdiť ľudstvo a ktorý nastolí Tisícročnú ríšu. V bývalom Československu začalo byť známe učenie tohto hnutia už roku 1932, neskôr ho totalitné režimy opakovane zakazovali a v roku 1990 bolo znovu oficiálne obnovené.

Základom Abd-ru-shinovho učenia je poňatie kozmu, ktorý obsahuje rôzne úrovne hmotnosti. V tej najnižšej - hrubohmotnosti - sa nachádza ľudstvo. Človek má svojím poznaním a dobrou morálkou v priebehu stále nových životov prostredníctvom inkarnácie vystúpať až do duchovnej úrovne. Na hranici duchovnej a božskej úrovne stojí hrad Grálu, ktorý prepožičiava celému učeniu svoje meno. V ňom je taktiež legendárna miska, do ktorej vraj bola zachytená krv umierajúceho Krista (Grál). Cestu z hrubohmotnosti späť do praduchovnej úrovne, odkiaľ pochádzame, nám prišel odhaliť práve Abd-ru-shin.

Abd-ru-shin opísal tri božské zákony: zákon príťažlivosti hovorí, že čím „hmotnejšie", to znamená prízemnejšie sú naše myšlienky a činy, tým hlbšie v úrovniach hmotnosti klesáme. Podľa zákona príťažlivosti rovnorodého záleží náš údel na tom, akými myšlienkami sa zaoberáme a aké činy konáme, pretože myšlienky a činy priťahujú podobné „formy". Zákon zvratného pôsobenia potom znamená, že žiadna myšlienka ani čin nemôže zostať bez následkov a že taktiež všetky naše šťastia či nešťastia sú ich prirodzenými následkami. Týmto reťazcom príčin a následkov sme pripútaní i k svojim minulým životom. Vedomým rešpektovaním týchto zákonov a stálym úsilím môže podľa Abd-ru-shina viesť naša duchovná cesta nahor.

Hoci už od počiatku svojej verejnej činnosti vystupoval zakladateľ hnutia proti akejkoľvek náboženskej organizácii a vyzýval svojich stúpencov k samostatnému duchovnému životu, predsa len po vzniku centra vo Vomperbergu akási organizácia vznikla. Možno ju charakterizovať ako „neformálne združenia ľudí", v ktorých existuje skupina aktívnych osôb organizujúcich prednášky, stretnutia a iné. Stúpenci sa schádzajú v tzv. krúžkoch Grálu, na ktorých čele stojí vedúci a v každej krajine potom krajinský vedúci. V Čechách funguje Nadácia Hnutia Grálu, ktorá slúži na šírenie tohto učenia.

 

Hnutie Grálu a deti


Tri v krátkosti vyššie opísané zákony ovplyvňujú život i vzťahy medzi manželmi navzájom a ich deťmi. Je nimi predchnutý manželský život i výchova detí.

 

Tehotenstvo

Rodičia musia byť pripravení na to, že „plodenie nemá byť pre duchovne slobodného človeka ničím iným než dôkazom jeho ochoty prijať cudzieho ľudského ducha ako trvalého hosťa do rodiny a poskytnúť mu príležitosť, aby si na zemi odpykal svoju karmu a dozrel". (Abd-ru-shin, 1931, s. 127) Zhruba v polovici tehotenstva matky sa akási forma duchovného zárodku vtelí do svojho rodiča, ktorého si vyberie podľa toho, ako je k nemu duchovne blízko. Abd-ru-shin apeluje na nastávajúcich rodičov: „Ujasnite si len, že v najbližšom záhrobí čaká už pohotovo veľký počet duší na možnosť znovuvtelenia sa na zemi. Sú to väčšinou také ľudské duše, ktoré pripútané nitkami karmy hľadajú nejaké rozuzlenie v novom pozemskom živote. Len čo sa im na to naskytne príležitosť, ľpejú na miestach, kde sa dokonal akt plodenia, aby v očakávaní sledovali dozrievanie nového ľudského tela ako príbytku." (Abd-ru-shin, 1931, s. 127)

Sami sploditelia môžu ovplyvniť, aká duša - „cudzí hosť" sa k nim nasťahuje. Na rodičov sa teda kladie veľká zodpovednosť, pretože môžu spoluurčovať výber medzi čakajúcimi dušami. Vtelenie prebieha podľa zákona príťažlivosti rovnorodého. Celý tento proces by mali budúci rodičia poznať a vedome sa ním zaoberať, tzn. riadiť sa modlitbou, ktorej podkladom je vrúcne prianie.

 

Manželstvo

Abd-ru-shin kritizuje dnešnú formu uzatvárania manželstiev, ktorú prirovnáva k triezvemu obchodnému výkonu, k obyčajnej zmluve. Podľa nej ľudia, ktorí sa vezmú, neberú manželstvo ako „vážne dielo", skrátka v neho neveria. Ďalej k manželstvu a sobášu dodáva: „Žena zaujíma pri tom také zneucťujúce postavenie, že by sme sa mali od nej odvrátiť. V osemdesiatich zo sto prípadov sa prenajíma alebo predáva jednoducho do služieb muža, ktorý v nej nehľadá rovnocenného kamaráta, ale okrem parádneho kusa na pohľad len lacnú a ochotnú gazdinú, ktorá mu pripraví pohodlnú domácnosť..." (Abd-ru-shin, 1931, s. 119)

Zriedkakedy ide vraj o duševnú lásku. Ako teda vyzerá správne uzavretie manželského zväzku podľa Abd-ru-shina? Mal by to byť akt uzavretý radostne a vo vedomí dobrovoľnej služby jeden druhému, tak vraj rastú spolu k duchovnému zošľachteniu. Ďalším dôležitým predpokladom je, že by sa mali muž a žena svojimi povahovými vlastnosťami dopĺňať. Do manželstva by sa taktiež nemal pliesť nikto tretí a to ani rodičia. Rozvod Abd-ru-shin nepripúšťa, preto by naň manželia nemali ani pomyslieť. To, že sa dnes toľko manželstiev rozvádza, pripisuje mravnému úpadku ľudstva a panujúcemu uctievaniu rozumu.

 

Útulný domov

Deti by mali vyrastať v tzv. útulnom domove. Ten je charakteristický tým, že je nielen pre deti, ale pre všetkých jeho členov oporou, posilou či povzbudením. Ale človek podľa Abd-ru-shina ľudským falošným myslením pokrivil zmysel týchto slov. Preto už nie je domov niečo ušľachtilé a význačné. V tomto domove by sa síce deti mali opatrovať, strážiť a viesť svojím detstvom, a dorastajúcej mládeži by sa malo poskytnúť primerané vzdelanie, „avšak i tak musí každému jednotlivcovi zostať, ba musí mu byť daná taktiež možnosť, aby sa sám vypracoval z najmenších začiatkov. Nesmie sa mu od začiatku všetko uľahčovať! Poskytnúť takú možnosť by malo byť úlohou štátnej správy. Poskytnutie pohodlia alebo uľahčenia skrýva v sebe najväčšie nebezpečenstvo ako priame vyzvanie k duchovnej lenivosti." (Abd-ru-shin, 1932 - 1937, s. 576)

Po svojom dozretí sa deti musia podľa Abd-ru-shina odlúčiť od rodiny a nie je pre ne vhodné pestovať tesné zväzky so širšou rodinou. V tejto tendencii môže byť podľa náuky hnutia deťom útulný domov skôr na prekážku. Putá členov rodiny prirovnáva Abd-ru-shin k priťažujúcim, skľučujúcim rodinným balvanom, ktoré jedincov, obrazne povedané, držia pri zemi a tí sa tak nemôžu stať osobnosťami. Členovia rodiny by taktiež nemali hovoriť do ciest druhých a určovať, čo majú robiť. Inak sa vraj od nich človek nebude môcť oslobodiť a ísť vlastnou cestou, ktorá je mu predpísaná osudom a nebude sa môcť oslobodiť od svojej karmy pre vzostup svojho ducha. Preto treba, aby bol odkázaný sám na seba. Abd-ru-shin tvrdí, že táto možnosť však úplne zanikla vo zväzujúcom zmysle pre rodinu. Dokonca ak je rodina predchnutá láskou, nie je to dobré, pretože rodičia sa vtedy snažia urobiť pre dieťa všetko čo najpohodlnejšie, usilujú sa ušetriť ho od trápenia alebo toho, čo ho mohlo donútiť rozvinúť duchovné sily. Taká láska vraj pôsobí ako jed, ktorý nepripustí rozvoj síl dotyčného človeka a oslabuje jeho ducha.

Za chybnú Abd-ru-shin považuje myšlienku, podľa ktorej je samozrejmé, že sa rodičia musia o deti starať, lebo ich priviedli na svet, pretože „každý človek je na tejto zemi na svoju vlastnú žiadosť alebo následkom svojej viny. Rodičia poskytujú len možnosť vtelenia a nič viac. Každá vtelená duša musí byť vďačná, že sa mohla znovu vteliť. Duša dieťaťa nie je ničím iným než hosťom u svojich rodičov." (Abd-ru-shin, 1931, s. 124) Z toho dôvodu ani nemôže voči rodičom uplatňovať žiadne práva.

Dieťa sa v Hnutí Grálu považuje za uzavretú osobnosť. Od rodičov vraj neprijalo nič okrem pozemského tela. Plodením berú však rodičia na seba záväzok, že sa budú o dušu starať tak dlho, kým nie je schopná sa osamostatniť. Deti by sa mali usilovať urobiť to čo najskôr a nemali by sa spoliehať na rodičov a ich pomoc. Mali by brať život zodpovedne, aby boli užitočné a poriadne si plnili svoje povinnosti. Život by nemali premrhať v zábavách. Čo je dôležité - dieťa by malo mať prekážky, ktoré musí prekonať, tak bude duchovne rásť. Nemalo by byť lenivé, lenivosť považuje Abd-ru-shin za najhoršiu ľudskú vlastnosť.

Abd-ru-shin sa zaoberal aj vzájomnými právami detí a rodičov. Rodičia by si mali uvedomiť, že na jednej strane oni nemajú nárok na svoje deti a na druhej strane by mali deti vychovávať vo viere, že nemajú vlastnícke právo na majetok rodičov. Keby boli takto vychovávané, vraj by boli usilovnejšie, väčšmi by sa snažili, mali by rodičov oveľa radšej. Rodičia by tak navyše vychovali cennejších ľudí, osoby s väčším sebavedomím a silným duchom. Deti by mali byť vďačné za to, že im rodičia poskytli príležitosť na pozemskú inkarnáciu.

 

Výchova

Hnutie Grálu je charakteristické silnou sebakontrolou a kontrolou iných príslušníkov hnutia. Sú to mravní ľudia, v ktorých živote hrá veľkú úlohu zákon, povinnosť a zodpovednosť. Príslušníkmi hnutia bývajú teda ľudia s vyvinutým zmyslom pre mravnosť, poriadni a až trochu zákonnícki a upätí. Býva im vlastná myšlienka práce na sebe, sebazdokonaľovanie. V tomto tóne sa nesie aj výchova detí, ktorá by mala byť „skutočná", to znamená, že pri nej nesmie rozhodovať prianie rodičov, ale zákony stvorenia. Voľná či liberálna výchova sa tu neuplatňuje. V tomto hnutí si človek všetko musí zaslúžiť a vybojovať prísnou sebavýchovou. Musí sa rozlúčiť so svojimi zlými návykmi, odstrihnúť sa od zlých myšlienok a zlých činov. Je to prostredie dosť zväzujúce a prísne.

Ak chcú ľudia vychovať svoje dieťa správne, ich vlastné priania musia ustúpiť do pozadia. Dieťa má ísť svojou vlastnou cestou a nie cestou rodičov. Malo by byť otvorené všetkým krásam prírody - tak vraj bude pevne zakotvené vo svete. Hlavne by sa nemalo prepínať alebo učiť jednostranne, jeho mozog by sa nemal preťažovať tým, čo v pozemskom živote vôbec nepotrebuje a čoho naučenie vyžaduje mnoho námahy. Následkom preťažovania sa nemôže správne - podľa učenia hnutia - vyvíjať jeho duch. Avšak na druhej strane deti musia mať svoje povinnosti a za ich splnenie či nesplnenie niesť zodpovednosť. Ak plní dieťa v dome rodičov nejakú úlohu, mali by ho rodičia odmeniť tak, ako by odmenili cudziu a navyše prenajatú osobu.

Podľa Abd-ru-shina je dôležité nechať deti byť deťmi, to znamená rodičia by z nich nemali robiť rovnoprávnych dospelých, pretože u nich duch ešte nedozrel. Úlohou dospelého človeka je ochrana detí. Tú by ale mali rodičia poskytovať len tam, kde si ju zaslúžia, a navyše jej poskytovanie nesmie byť bez protihodnoty, aby sa dieťa naučilo, že „vyrovnanie musí byť vo všetkom a všade". Vedomie bezpodmienečnej nutnosti by sa malo dieťaťu vštepovať už od prvých dní, aby si ju dostatočne zvnútornilo. Abd-ru-shin tvrdí, že dnes tento spôsob výchovy, tento zákon, všade ľudia vyradili, čoho následkom je jednostrannosť, nezdravý spôsob života a „ľudia sa duševne potácajú, potkýnajú sa a padajú. (...) Z tejto jedinej chyby vyrástol všetok neporiadok, ktorý dnes vládne v stvorení. Takisto vo všetkých štátoch je nespokojnosť iba z toho, že sa nedbá na tento zákon. Je to však len pokračovanie a vzrast tej chyby, ktorú robia mládežnícki vychovávatelia!" (Abd-ru-shin, 1932-1937, s. 48-49)

 

Odštiepené skupiny


Pri diskusii nad kuřimskou kauzou sa odborníci v oblasti náboženstva a nových náboženských hnutí zhodli v tom, že Hnutie Grálu nepatrí k nebezpečným náboženským smerom. Nebezpečné ale môžu byť niektoré skupiny, ktoré sa od neho odštiepili. Je to napríklad Dušan Kohoutek, ktorý sa so svojou manželkou a bratom zabarikádoval v domčeku v severočeských Kunraticiach očakávajúc koniec sveta a následné spasenie. Alebo „otrokár" Adam, ktorý zase týral niekoľko žien otrocky pracujúcich na jeho stavbe domu a vo vinici.

Ďalšou známou skupinou sú imanueliti na čele s Jánom Dvorským, ktorú Dr. Z. Vojtíšek pokladá za jednu z najnebezpečnejších siekt českej histórie. Hnutie Grálu sa však od neho a jeho aktivít rázne dištancovalo a jeho činnosť, knihu i vystupovanie považujú v rozpore s myšlienkami Abd-ru-shina. Nezabudnuteľná je aj tzv. kuřimská kauza. Krajinský vedúci Hnutia Grálu v ČR vníma ich konanie a správanie ako popretie Posolstva Grálu už preto, lebo oni sami neuznávajú žiadneho vodcu či založenie novej cirkvi, sekty či náboženstva.

 

Syn človeka - Parsifal Imanuel


Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia sa verejnosti predstavil nový Syn človeka, s ktorým by mala nastať očakávaná Tisícročná ríša. Že je očakávaným mesiášom vraj pochopil Dvorský po prečítaní kľúčového Abd-ru-shinovho diela Vo svetle Pravdy - Posolstvo Grálu a vyhlásil o sebe: „Ja som to! Ja som Syn človeka, ja som Parsifal Imanuel". To sa stalo v roku 1991. O dva roky neskôr sa už na pultoch kníhkupectiev objavila jeho kniha s názvom Syn člověka s podtitulom Mesiášovo živé Slovo k všenápravě světa. V tejto „najdôležitejšej knihe tisícročia" (ako ju sám označuje) po prvýkrát predkladá svoj svetonázor: on a jeho družka[1] Lucia Dvorská (zhoda priezvisk je náhodná), zvaná Labutia panna, sú jedinými tzv. neprevráteneckými ľuďmi na zemi, sú predurčení vybudovať Tisícročnú ríšu, t. j. miesto, kde budú v láske a šťastí žiť ich oddaní nasledovníci, pomocníci Syna človeka; miesto, kde verní prežijú, zatiaľ čo ostatný svet bude zničený.

Podľa Dvorského v podstate Abd-ru-shin nestihol na zemi splniť poslanie spasiteľa, preto sa znovu inkarnoval a stal sa Synom človeka. Touto inkarnáciou je práve Ján Dvorský, čoho dôkazom má byť okrem iného i porovnanie tvaru Dvorského lebky s dobovou fotografiou Abd-ru-shina. Podľa jeho proroctva sa mala čo nevidieť (v roku 1994) začať skaza. Preto chcel vybudovať Tisícročnú ríšu a ako miesto výstavby si zvolil severné Taliansko. Po vydaní knihy sa začali novému mesiášovi ozývať priaznivci, ktorí ho následne i finančne podporovali. Niektorí sa s Jánom Dvorským skontaktovali osobne a začali predávať svoje majetky, opúšťať zamestnanie i rodiny a odsťahovali sa do komunít pomocníkov Parsifala Imanuela v dedinkách Čiech a Moravy.

To, že bola Dvorského skupina nebezpečná pre jeho členov, dokazujú niektoré znaky charakteristické pre sekty. Členovia hnutia celkom prerušili kontakty s ľuďmi mimo ich komunity, vrátane svojich príbuzných a priateľov. Vonkajší svet sa pre nich stal hrozbou, zlom, násilím. Odmietali akúkoľvek diskusiu, pretože všetkých okrem nich považovali za zlých a skazených. Osobné mená boli podľa Dvorského spojené so špinavosťou, hnusom, odporom, preto sa členom pridelili nové, kultové. Taktiež odstránili televíziu, obmedzili počúvanie rádia, spálili všetky „škodlivé" knihy. Bývalý člen to približuje slovami: „Existoval predpis, čo sa smie čítať: dospelí len knihu spasiteľa a trochu Posolstva, deti do 16 rokov Medvedíka Pú." (Konečný, 2000, s. 25)

Tieto odporúčania sa menili na pokyny a nakoniec na bezpodmienečné rozkazy. Nikto nemal súkromie. Stúpenci mohli hovoriť len o schválených témach, mali zakázané sa neorganizovane navštevovať. Členovia boli tiež postupne za dramatických okolností jeden po druhom vylučovaní, pričom ich majetok im, samozrejme, nikto nevrátil.[2] Neobmedzenú moc vodcu nad svojimi priaznivcami dokazuje tento jeho výrok: „Keď vám poviem, že máte skočiť z jedenásteho poschodia, tak skočíte, pretože vám zaručujem, že pod vami narastie dvojmetrová vrstva peria, ktorá zabrzdí váš pád. Ak by ste náhodou váhali, bol by to prejav nedôvery, a teda slabosť, a teda vyhadzov." (Konečný, 2000, s. 36)

 

Rodinný život

Ako sa žilo členom v tejto skupine? Všetko bolo podriadené životnému diktátu Jána a Lucie Dvorských. Deti prestali chodiť do školy, dospelí členovia do zamestnania, lekári sa pre nich stali „najhanebnejšími zločincami". Prístup Dvorského k liečebnej starostlivosti bol v zmysle: Pôrod v nemocnici len cez mŕtvolu, nechať si trhať zuby, to radšej ich nechať vyhniť atď. Zastával názor, že každá choroba má svoju duchovnú príčinu a predovšetkým tú treba odstrániť. Tento postoj a nastolené pravidlo môžu byť však veľmi nebezpečné, predovšetkým vzhľadom na najmenších členov komunity.

V skupine nepanovali dobré vzťahy. Členovia na seba donášali, vodca ich zosmiešňoval, ponižoval a tyranizoval. Jeden z bývalých členov pocítil na vlastnej koži, ako sa Dvorský usiloval rozdeliť členov rodiny a postaviť ich proti sebe. Muža proti žene, súrodenca proti súrodencovi, všetkých proti všetkým: „Rozkol sa snažili Dvorskí vniesť i medzi partnerov a tak ich rozdeliť. Vždy bol jeden lepší než druhý a tým sa týral ten ‚horší‘ a povzbudzoval v oddanosti ten ‚lepší‘. Zákonite tak boli vzťahy členov sekty povrchné, plytké a konkurenčné. Sestra sa zriekla sestry, manželka manžela atď." (Konečný, 2000, s. 25)

Každé konanie sa podriaďovalo vodcovej vôli - čo a kedy jesť, obliekať si, hovoriť. Predpisy platili i pre rodinný život: „Keď vám povie mesiáš, že vaša manželka je ignorantská čarodejnica, tak ste tomu povinní veriť." (Konečný, 2000, s. 24)

 

Výchova

Výchova bola sama osebe poznamenaná vyššie opísanými pravidlami, zákazmi, príkazmi. Dvorskí ako rodičia neboli pre členov práve ideálnym vzorom vo výchove detí. Uplatňovali pri nej telesné tresty, konkrétne: „Dvorská v zlosti udrela dcéru Manuelu cez ústa umelohmotnou fľašou, dcéra Júlia dostala od otca takú facku, až sa jej spustila krv." (Konečný, 2000, s. 30). Aj na dcéru Júliu často kričali, že „takto sa vzor nesmie správať! Lepila sa na každého chlapca, ktorý sa ocitol v jej blízkosti, kričala, klamala, vymýšľala si, predvádzala sa atď. Chýbal jej styk s inými deťmi. (...) Bola ustavične nútene zavretá doma, nesmela sa stýkať s inými než ‚schválenými‘ deťmi. Za každú maličkosť ju trestali, ponižovali a zosmiešňovali, takže mala každú chvíľku slzy na krajíčku. Niečo sa jej však páčilo! Je princezná, pretože otec je kráľ všetkých kráľov a mama je kráľovná, a tak jej všetci musia slúžiť!" (Konečný, 2000, s. 32)

Za obzvlášť zhubné Dvorskí považovali školy, lebo vraj vzdelanie obmedzuje tzv. zdravý duchovný rozvoj Putujúceho. Tvrdili, že všetko potrebné naučia svoje deti sami. Ján Dvorský vysvetľuje: „Odmietame podporovať akýkoľvek typ školstva, pričom zásadne odmietame 90 % vedomostí, ktoré školáci získavajú, nehľadiac na metódy a tisíce vedľajších produktov chodenia do školy, akými sú nebezpečenstvo na cestách, morálne pustnutie, zvlčenie, bludárstvo, pätolizačstvo, pokrytectvo, závisť, choroby, neurasténia a podobne." (Kolomazníková, 1996)

Ján a Lucia Dvorskí akoby sa od roku 1995 do zeme prepadli. Polícia na nich o rok neskôr podala zatykač pre trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 217 Trestného zákona (ich najstaršie dcéry nechodili do školy). Od toho času sa mesiáš so svojou rodinou skrýval v ilegalite a dlhé roky vyzeralo, že sekta imanuelitov skončila. Diskutovalo sa tiež o tom, že jeho najvernejší stúpenci sa iba stiahli do ústrania a s Dvorským udržujú styky. V súčasnosti žije Dvorský s Luciou Dvorskou a ich ôsmimi deťmi v belgickom Ostende, kde si podľa dostupných zdrojov prenajíma dom za 4 000 eur mesačne a jeho dcéry študujú na americkej strednej škole. To si môže dovoliť údajne vďaka nahrávkam svojej hudby. Sám Dvorský k tomu dodáva: „Moje piesne sa niekomu tak zapáčia, že mi dá aj pol milióna." (Vnúčatá Mileny Dvorskej oslávili tradičné Vianoce, 2009)

 

Kuřimská kauza


Všetko sa začalo náhodným zistením týrania dvoch chlapcov z mesta Kuřim v Brnianskom okrese. Po vyšetrovaní však vyšlo najavo, že za všetkým stojí sekta Jozefa Škrlu. Ale poďme pekne po poriadku.

Prípad bol odhalený v máji roku 2007. Muž z mesta Kuřim zistil, že sa jeho „videoopatrovateľka", používaná na kontrolu bábätiek v postieľkach, náhodne napojila na rovnaké zariadenie vedľa u susedov. Na obrazovke zariadenia uvidel nahého Ondreja Mauera, ktorý bol spútaný a ponižovaný. Svedok všetko oznámil polícii. Zistilo sa, že chlapec spolu so svojím bratom Jakubom (synovia Kláry Mauerovej) boli mučení hrozným spôsobom. Zatvárali ich do psej búdy, pálili, nútili jesť vlastné zvratky. Na chate ich dlhé dni držali v klietkach, ktoré boli skonštruované pre stredne veľkého psa. V nich museli spať, jesť i vykonávať potrebu. Na chate ale boli tri klietky - jedna z nich i pre Barboru Škrlovú (na snímke). Ona sama mala týranie chlapcov tiež vykonávať - mala držať Ondrejovi hlavu v lavóri s vodou, až sa topil, za čo bola napokon odsúdená.

Pri vyšetrovaní sa zistilo, že v tomto prípade figuruje viacej osôb a že pravdepodobne úplne niekto iný „ťahá za nitky". Sama matka chlapcov, Klára Mauerová, vypovedala: „Doktor neskôr vypracoval podrobný scenár zameraný iba na Ondra, ktorý stále hneval. Mala som mu odrezať kus mäsa zo zadočka a donútiť ho to zjesť."

Medzi obvinenými je okrem matky chlapcov i jej sestra Katarína (údajne presvedčila B. Škrlovú, aby vystupovala ako Anička), ďalej Barbora Škrlová, ktorá sa vydávala za trinásťročné dievča Aničku a rovnako starého chlapca Adama, jej brat Ján, jeho známy Ján Turek a Hana Bašová (Bašovú alias tetu Nancy týraný Ondrej označil za osobu, ktorá ho v Dome detí zatvárala do tmavej komory).

Pozrime sa bližšie na pozíciu Barbory Škrlovej (nar. 1974). Jej prvou známou falošnou úlohou bola trinásťročná Anička, ktorú sa Klára Mauerová snažila získať do starostlivosti, čo sa jej i podarilo. V rodine týraných súrodencov žila dva roky ako ich nevlastná sestra Anna. Ako sme už uviedli, bola aj ona odsúdená za týranie Ondreja. Barbora Škrlová potom vypovedala, že i ju týrali a nútili prijať identitu trinásťročnej Aničky. Sama sestry Mauerové Kláru a Katarínu, ako aj Hanu Bašovú označila vo svojej výpovedi za hlavných aktérov jej týrania. To sa podľa nej väčšinou odohrávalo na chate, kde musela podstupovať „terapie". Chceli ju vraj donútiť, aby sa cítila ako trinásťročná Anička. Sama podala túto výpoveď: „Musela som sa plaziť alebo skákať a pritom odpovedať na rozličné otázky. Dávali mi na hlavu vrece, chceli, aby som jedla zo zeme." (Štátny zástupca obžaloval Škrlovú, 2008). Ženy ju dávali do vykopanej diery, prehodili na ňu deku a hovorili: „Baruška je mŕtva, Baruška už nie je." V tej chvíli vraj Škrlová prestávala mať istotu v tom, kto vlastne je.

Rozsiahly policajný protokol obsahuje detailný opis sadistických praktík, ktoré sa na nej mali vykonávať. Trýzniť ju mal i jej brat Ján Škrla, dvadsaťpäťročný vysokoškolák, ktorý bol obvinený zo zvlášť krutého mučenia oboch chlapcov. Podľa jej výpovede sa zdá, že je obyčajnou obeťou, na ktorú sa vyvíjal silný nátlak. Úplne iný názor na Škrlovú však majú znalci z odboru psychológie a psychiatrie, ktorí ju vyšetrovali na žiadosť Brnianskeho krajského súdu. Podľa nich je Škrlová duševne zdravá, nie je obeťou sexuálneho týrania a klame. V role dieťaťa i dospelej ženy vraj vystupovala účelovo, celkom vedome a úlohy striedala podľa toho, ako to vyžadovala situácia. Potom, čo sa Barbora Škrlová policajtom zverila, že ju jej blízki mučili a pritom nakrúcali, stúplo u vyšetrovateľov podozrenie, že celá sekta okolo jej otca v skutočnosti vyrábala brutálnu detskú pornografiu.

Po odhalení týrania boli chlapci spoločne s Aničkou prevezení do brnianskeho Klokánka. Ani tu však pracovníci tohto centra neodhalili, že dieťa Anička je v skutočnosti dospelá tridsaťtriročná žena. Barbora alias Anička však z Klokánka utiekla a hľadala ju polícia. Zadržaná bola v Nórsku, kde sa vydávala za trinásťročného Adama. Ako chlapec tam dokonca chodila do školy. Riaditeľka školy Marienlyst Ingjerd Eriksenová tvrdí, že nezaregistrovali nič divné v správaní „chlapca", ktorým bola v skutočnosti dospelá žena. Tridsaťtriročnej Barbore Škrlovej prepožičal identitu svojho syna Adama divadelný dramaturg Martin Fahrner.

Všetkých šesť odsúdených v kauze Kuřim je v súčasnosti vo väzení. Matka chlapcov Klára Mauerová si odpykáva deväťročný trest a jej sestra Katarína o rok viac. Sedemročné tresty dostali Hana Bašová a Ján Škrla, päťročné Ján Turek a Barbora Škrlová.

V tejto kauze, kde nie je isté, kto je manipulovaný a kto manipulátor, kto je obeť a kto páchateľ, si nemožno nepoložiť otázku, čo bolo motívom týrania, menenia identity, podvodov a ďalšieho prinajmenšom čudného konania. Jedna z verzií hovorí, že sekta Jozefa Škrlu chcela prostredníctvom nových bytostí spasiť svet, doviesť ho k dokonalosti. Preto bolo treba vytvoriť nové telá. Do Barbory Škrlovej a muža Č. sa vraj vliala akási duchovná sila. Ich telesné schránky však pre ňu nestačili, tak bolo potrebné vytvoriť nové duchovné bytosti, ktorých cieľom bolo vyviesť ľudstvo z temnoty. Bratov Ondreja a Jakuba vraj mučili preto, lebo chlapci „brzdili stvorenie Aničky".

Kuřimská kauza je mimoriadna nielen spôsobom a rozsahom týrania chlapcov, ale aj ďalšími problémami, ktoré sa pri jej objasňovaní odhalili. Zistili sa chyby Mestského súdu Brno pri konaní o zverení údajného dievčaťa Aničky do starostlivosti Kláry Mauerovej. Kauza je spojená s nebývalým únikom informácií, ktorému sa čuduje i najvyššie vedenie polície. V tejto kauze boli zainteresovaní lekári, právnici, pedagógovia. Množstvo vecí dodnes nie je vyjasnených.

Bijúce na poplach je taktiež zistenie, že všetci obvinení sa poznajú zo svojho predchádzajúceho pôsobenia v rôznych brnianskych detských a mládežníckych organizáciách. Hana Bašová, Zuzana Skálová a Katarína Mauerová pracovali v Dome mládeže Paprsek. Vodca sekty Josef Škrla bol dlhoročným vedúcim detského turistického oddielu. Katarína Mauerová viedla dievčenský skautský oddiel. S vedením jej pomáhala Barbora Škrlová. Oddiel viedla i Hana Bašová. Manželka herca Skálu, ktorý bol Škrlovým médiom, zase zodpovedala za deti v školskej družine.

Táto kauza, respektíve niektorí novinári veľmi poškodili povesť Hnutia Grálu. Na začiatku kauzy vyšli v tlači dva „senzačné" články, ktoré ju (týranie chlapcov) spojili s týmto hnutím, čo nebola pravda. Nadácia Hnutia Grálu preto podala na tlač súdnu žalobu o ochranu dobrej povesti a vyhrala proces prvej inštancie v októbri 2009 a taktiež odvolanie v októbri 2010.

 

Záver


Hnutie Grálu možno dnes považovať za netradičné náboženské hnutie s prísnymi mravnými zásadami a dôrazom na usilovnosť a duchovný rast, čo sa vyžaduje aj od detí. Odhliadnuc od silno gnostického pozadia jeho synkretického učenia, ktoré v sebe spája kresťanstvo s gnózou a východnými náukami, si trúfam povedať, že ak sa tieto zásady nevyžadujú v extrémnej podobe, možno ich považovať za pozitívne.

Avšak i napriek tomu treba byť v strehu a dávať si pozor na tie skupiny, ktoré v mene tohto hnutia majú celkom iné ciele a učenie. Môžu to byť skupiny, ktorých vodcovia majú v hrsti osudy svojich členov, s ktorými sa pohrávajú ako s bezcennou čačkou, vodcovia manipulujúci myslením, vodcovia ohrozujúci psychické i fyzické zdravie stúpencov a to i detí, vodcovia hrajúci sa nebezpečne s dôverou svojich prívržencov, vodcovia, pre ktorých ľudský život, jedinec, dieťa a detstvo nemá žiadnu hodnotu.

 

Poznámky:



 

[1] Jan Dvorský manželstvo neuznáva: „Svadba je holý nezmysel. Ísť na radnicu či do kostola, kde sa odohrávali už tisíce svadieb nacistov, komunistov, narušených fanatikov a všemožných hlupákov a pod. je vlastne hnusné, odporné! A cit ľudí je taký zatemnený, že si ľudia tieto svoje svadby dokonca zvečňujú na obrázkoch, fotkách a videu!" - Dvorský, J.: Syn člověka, Praha 1993, s. 116. In: Kolomazníková, I., Ostrava 1996

[2] „Š. im dala všetky svoje úspory, všetok majetok vrátane domu, zriekla sa svojho manžela a detí, po vylúčení zo sekty im doniesla posledné peniaze z predaja domu, zavesila ich spasiteľom na kľučku a poprosila ich, aby si ich vzali. Potom odišla umrieť, pretože všetko na svete sa pre ňu skončilo. Deťom, ktoré v sekte zostali, sa do hlavy vtĺkalo, že si pre ne Š. s manželom príde s palicou v ruke, unesie ich, bude ich týrať(!), strhne ich do záhuby. Tvrdili im, že si ich sploditelia schovali ešte nejaké peniaze, takže sú zlí, pretože im ich neodovzdali všetky." - Konečný, 2000, s. 45

 

Literatúra a internet:


1. Abd-ru-shin: Ve světle Pravdy - Poselství Grálu. Nakladatelství Hlas, Zlín 1932

2. Abd-ru-shin: Poselství doznívá. Nakladatelství Hlas, Zlín 1932-1937

3. Anička? Nemusí jít o náboženství, míní expert (2007) - http://zpravy.idnes.cz/anicka-nemusi-jit-o-nabozenstvi-mini-expert-fz0-/domaci.aspx?c=A070613_071226_domaci_miz

4. Bílek, O.: Hnutí Grálu se od kuřimské kauzy distancuje (2007) - http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/kauza-kurim/hnuti-gralu-se-od-kurimske-kauzy-distancuje_11654.html

5. Čápová, H.: Odpadlíci od Hnutí Grálu (2008) - http://www.lidovky.cz/tiskni.asp?r=ln_noviny&c=A081011_000093_ln_noviny_sko

6. Děti mám rád, vzkázal grálista Parsifal Dvorský (2007) - http://zpravy.idnes.cz/deti-mam-rad-vzkazal-gralista-parsifal-dvorsky-flo-/krimi.aspx?c=A070613_220524_krimi_ost

7. Dvořáková, M.: Causa Dušan Kohoutek (1999) - http://www.dingir.cz/dingir/1999_1/clanky/D1999_1_33.html

8. Dvořáková, M.: My nic, my hledači. Rozhovor s Marcelou a Janem Paloučkovými (1999) - http://www.dingir.cz/dingir/1999_2/clanky/D1999_2_15.html

9. Dvořáková, M., Vojtíšek, Z.: Mesiášství v jasném světle: Sekta Parsifala Imanuela není minulostí (1999) - http://www.dingir.cz/dingir/1999_2/index.html

10. Fahrner: Kuřimská kauza je rovnice o tisíci neznámých (2008) - http://zpravy.idnes.cz/fahrner-kurimska-kauza-je-rovnice-o-tisici-neznamych-pct-/krimi.aspx?c=A080114_195611_krimi_miz

11. Kdo je kdo v kuřimské kauze - http://umlaufoviny.com/www/res_publica/reportaze/otrokarstvi/Kdo-je-kdo.html

12. Kdo je kdo v kuřimské kauze (2008) - http://data.idnes.cz/g/zpravy/skrlova/Kdo_je_Kdo_Skrlova.htm

13. Kolomazníková, I.: Jan Dvorský - Syn člověka. Diplomová práce, Filozofická fakulta Ostravské univerzity, Ostrava 1996 (Dingir 2/1999) - http://www.dingir.cz/dingir/1999_2/clanky/D1999_2_21.html

14. Konečný, P.: Sekta: Jak jsem hledal smysl života a nalezl Pravdu. P. Konečný, Plzeň 2000

15. Kuřimské týrání: sekta, pornografie, nebo obojí? (2008) - http://zpravy.idnes.cz/kurimske-tyrani-sekta-pornografie-nebo-oboji-fae-/krimi.aspx?c=A080116_093546_krimi_cen

16. Mášová, P.: Kuřimská kauza: vyšetřování skončilo po 11 měsících (2008) - http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/kauza-kurim/kurimska-kauza-vysetrovani-skoncilo-po-11-mesicich_52007.html

17. Jeden z šéfů Hnutí Grálu on-line. On-line rozhovor (2007) - http://zpravy.idnes.cz/odpovedi.asp?t=paloucek

18. Policie zadržela Škrlovou. V Norsku se vydávala za školáka Adama (2008) - http://zpravy.idnes.cz/policie-zadrzela-skrlovou-v-norsku-se-vydavala-za-skolaka-adama-pw3-/krimi.aspx?c=A080109_112626_krimi_cen

19. Státní zástupce obžaloval Škrlovou (2008) - http://www.novinky.cz/krimi/136529-statni-zastupce-obzaloval-barboru-skrlovou.html

20. Švagrová-Bystrovová, M.: Parsifal Imanuel se vrací. Po 22 letech se objevil v Praze kvůli operaci (2010) - http://www.lidovky.cz/parsifal-imanuel-se-vraci-po-22-letech-se-objevil-v-praze-kvuli-operaci-12c-/lide.asp?c=A101003_082204_lide_tsh

21. Tresty za týrání v Kuřimi zůstanou, Nejvyšší soud odmítl dovolání (2009) - http://zpravy.idnes.cz/tresty-za-tyrani-v-kurimi-zustanou-nejvyssi-soud-odmitl-dovolani-105-/krimi.aspx?c=A091216_103937_krimi_cen

22. Týrání chlapců v Kuřimi má prý na svědomí tajemný „Doktor" (2008) - http://www.novinky.cz/krimi/134887-tyrani-chlapcu-v-kurimi-ma-pry-na-svedomi-tajemny-doktor.html

23. Vnoučata Mileny Dvorské oslavila tradiční Vánoce (2009) - http://revue.idnes.cz/vnoucata-mileny-dvorske-oslavila-tradicni-vanoce-fvc-/lidicky.aspx?c=A091226_172116_lidicky_nh

24. Vojtíšek, Z.: Encyklopedie náboženských směrů a hnutí v České republice. Portál, Praha 2005

25. Vojtíšek, Z.: Náboženství grálu má u nás tradici: Vstanou noví mesiáši (1999) - http://www.dingir.cz/dingir/1999_2/index.html

26. Vyšetřování kuřimské kauzy bylo ukončeno (2008) - http://www.novinky.cz/domaci/136691-vysetrovani-kurimske-kauzy-bylo-ukonceno.html

27. Za kauzou Kuřim stojí sekta Josefa Škrly, stojí ve spisu (2008) - http://www.novinky.cz/krimi/136116-za-kauzou-kurim-stoji-sekta-josefa-skrly-stoji-ve-spisu.html

28. Zatloukal, A.: Mladá fronta DNES otiskla omluvu za nepravdivé informace o Hnutí Grálu - http://www.hnutigralu.cz/tisk-mf-dnes-otiskla-omluvu.php

29. Žalobce zastavil stíhání sektáře Parsifala a jeho družky Lucie Dvorské (2009) - http://zpravy.idnes.cz/zalobce-zastavil-stihani-sektare-parsifala-a-jeho-druzky-lucie-dvorske-13b-/krimi.aspx?c=A090522_220443_krimi_lf