Ježišova revolúcia a Lonnie Frisbee

 

V šesťdesiatych rokoch sa USA prehnalo hnutie hippies. Spájal ho odpor voči autoritám, voľná láska, LSD a rock. Hnutie zastávalo ľavicové názory, pacifizmus a s podporou skupín ako Beatles sa v komunitách praktizovala zmes mystiky a východných náboženstiev. Čoskoro vzniklo množstvo závislých, chorých na pohlavné choroby a mládež sa odkláňala od konzervatívnych hodnôt. Mnoho ľudí potom hľadalo východisko, čo bolo impulzom pre vznik dynamického hnutia Jesus People, ktoré umožnilo vzrásť dvom charizmatickým cirkvám: umiernenej Calvary Chapel a radikálnejšej Vinici.1

Jedným z konvertitov bol i bývalý vyznávač okultizmu, halucinogénov, nudizmu a vegetariánstva Lonnie Frisbee (1949 - 1993).2 Balmer uvádza, že Frisbee počas užívania LSD na púšti v Kalifornii prežil „teofániu".3 Di Sabatino potvrdzuje, že pred touto skúsenosťou Frisbee užil LSD, odložil svoj odev a z hĺbky srdca začal volať k Bohu, aby sa mu zjavil, ak existuje. Ako odpoveď prišlo zjavenie, v ktorom sa mu ukázala jeho budúca úloha evanjelistu.4 Frisbee sa schádzal s malou komunitou, s ktorou experimentoval a ktorú pokrstil.5 Potom odišiel do San Francisca, kde študoval na Akadémii umenia. Pri náhodnom stretnutí na ulici nesúvislo hovoril o Ježišovi a lietajúcich tanieroch.6 Potom sa pripojil ku kresťanskej komunite v San Franciscu a tam konvertoval.7 Svoju skúsenosť z púšte naďalej chápal ako autentické stretnutie s Kristom.8 V roku 1968 sa oženil a pred svadbou svojej budúcej žene Connie oznámil, že bol predtým gay.9

Po odchode z komunity sa novomanželia pripojili k Chuckovi Smithovi, zakladateľovi spoločenstva Calvary Chapel v Costa Mesta. Smith bol prekvapený Frisbeeho charizmou a zaradil ho na prácu v komunitnom dome House of Miracles.10 Návštevnosť Calvary Chapel v priebehu pol roka vzrástla z dvesto účastníkov na dvetisíc, čo si vyžiadalo hromadné krsty v Pacifiku.11 Spolupráca Frisbeeho ako evanjelistu a Smitha ako učiteľa viedla v priebehu dvoch rokov k ôsmim tisícom krstov a dvadsiatim tisícom konverzií.12 Calvary Chapel sa stala domovom i mnohých rockových hudobníkov13 a v hnutí sa vytvorila unikátna zmes modernej hudby, biblickej ortodoxie, pentekostalizmu a chiliazmu. Cusic tento rast pripisuje i vplyvu tzv. Ježišovej hudby.14

V roku 1971 bol Frisbee odfotený v Life Magazin a vošiel do povedomia ako „Ján Krstiteľ západného pobrežia". V tom čase jeho charizmatická orientácia narazila na Smithove umiernenejšie letničné pozície. Smith nesúhlasil s emocionalizmom smiechu a padania sprevádzajúcim napríklad Frisbeeho službu krstu Duchom.15 Preto Frisbee odcestoval na Floridu a pripojil sa k Pastierskemu hnutiu, kde sa stal súčasťou Mumfordovho experimentu, ktorý viedol mladých mužov ako žiakov (učeníkov).16 Podľa Cokera Mumford ponúkol Frisbeemu pastoráciu v jeho manželských problémoch,17 avšak krátko nato sa v roku 1973 Frisbee rozviedol z dôvodu, že Connie mala niečo so svojím pastorom.18

 

John Wimber

 

Začiatky hnutia Vinica spadajú do sedemdesiatych rokov, keď skupina kresťanov Calvary Chapel v Los Angeles študovala Bibliu. Na čele stál Kenn Gulliksen, bývalý luterán, ktorý prežil skúsenosť krstu Duchom Svätým. V roku 1974 sa s malou skupinou schádzal v domácnosti Chucka Girarda, známeho rockera. Patril sem aj hudobník Larry Norman, ktorý uvádzal rock do kresťanstva.19 Hnutie kládlo dôraz na chválu, medziľudské vzťahy, učeníctvo a explozívne rástlo. Veriaci sa schádzali v skupinkách, spievali, študovali Bibliu a organizovali nedeľné bohoslužby, pre ktoré sa vžil názov Vinica.20

Otcom hnutia je však John Wimber (1934 - 1997), známy jazzový hudobník. V roku 1962 sa jeho manželstvo takmer rozpadlo a jeho žena Carol ho opustila. Wimber po prvýkrát prosil Boha o pomoc, Carol sa navrátila a obaja obnovili manželstvo v rímskokatolíckom kostole.21 O dva roky ich syna dopichal roj včiel a chlapec začal opúchať. Wimber nenachádzal slová modlitby, ale prehovoril neznámym jazykom a opuchy z detského tela zmizli. Wimberovci potom navštívili charizmatickú bohoslužbu, avšak Carol mala pocit, že ide skôr o démonické mámenie. V kritickom názore Wimbera utvrdilo aj sledovanie televíznych bohoslužieb s uzdravovateľkou Kathryn Kuhlmanovou.22

Od roku 1964 viedol Wimber biblické hodiny v kvakerskom zbore v Yorba Linda a v roku 1970 sa stal pomocným kazateľom. Začal navštevovať univerzitu Azusa Pacific, kde graduoval v biblických predmetoch. Jeho spoločenstvo rástlo a toho, kto prežil charizmatickú skúsenosť a rozprával o nej, viedol Wimber k tomu, aby odišiel.23

Začiatkom 70. rokov Wimber odišiel zo služby pastora a v rokoch 1974 - 1977 sa stal vedúcim oddelenia cirkevného rastu na Fullerovom teologickom seminári v Pasadene. Tu začal spolupracovať s nadriadeným Petrom C. Wagnerom. Pri svojej práci sa stretával s tým, že letničné a charizmatické cirkvi v misijných oblastiach rástli, kým americké denominácie stagnovali. Tento rast sprevádzali divy a zázraky. Wimber spolupracoval s pastormi z 27 denominácií, z ktorých ale žiadna nebola letničná ani charizmatická.

V roku 1976 Wimberova žena, členka staršovstva, prežila vo sne krst Duchom Svätým sprevádzaný darom jazyka. Následne potom sa okolo nej vytvorila modlitbová skupinka 125 členov, ktorým vedenie cirkvi odporúčalo odísť.24 Aj u Wimbera došlo k posunom. Boh mu uprostred noci zvestoval, že teraz prevezme jeho službu a Wimber začal byť presvedčený, že uzdravovanie je realitou pre dnešok.25

 

Rast

 

V roku 1977 nastúpil Wimber späť do úradu pastora, aby sa ujal práve tejto skupiny, ktorá odišla od kvakerov. Dňa 8. augusta sa ustanovilo spoločenstvo. Wimber chcel vyskúšať, či divy, zázraky a rast zborov možno zakúsiť i v USA.26 Skupina sa pripojila ku Calvary Chapel. Carol usúdila, že jej muž má dar uzdravovania a keď spal, priložila si jeho ruku na boľavé plece, pomodlila sa, plecom prešla „horúca vlna" a bolesť zmizla.

Wimber zbor vyučoval podľa Lukášovho evanjelia a rozdelenie spoločenstva na menšie skupinky slúžilo modlitbám za chorých. Až do roku 1980 sa tu charizmy, ako je hovorenie jazykmi, neprejavovali.27 Ročne pribúdalo 5 000 členov, napospol prisťahovalcov španielskeho pôvodu. Napriek vytrvalým modlitbám sa uzdravenia nediali. Wimber sa preto inšpiroval čítaním rímskokatolíckeho kňaza Francisa McNutta a službou anaheimského pastora Noela Weissa. V roku 1978 bola uzdravená jedna žena a Wimber mal videnie medového mraku, z ktorého kvapkal med, ktorý niektorí prijímali. Dostal výklad: „To je moje milosrdenstvo, John. Niektorým požehnanie, iným prekážka. Mám hojnosť pre každého. Už nikdy o uzdravenie nežobri. Problém nie je u mňa, ale tam dole."28

Začiatkom apríla 1978 Wimber zistil, že sa z jeho rúk uvoľňuje Božia moc ako „elektrina" a už pri vyslovení „Duch Svätý" zažil telesný prejav. Kládol ruky na členov svojho zboru, ktorí padali na zem. Údajne predĺžil i nohu jednej dievčine.29 Aby uzdravujúcu moc preniesol na ostatných, rozhodol sa, na Boží pokyn, pomazať odhodlaných členov zboru podľa vzoru Mojžiša a Árona olejom na pravom uchu a na palci pravej nohy a pravej ruky.30

Na Deň matiek 1979 Wimber pozval kázať Frisbeeho, ktorý sa vrátil do Calvary Chapel a navštevoval Wimberovo zhromaždenie. Frisbee oznámil zboru, že zarmucuje Ducha Svätého a predniesol svoju zvyčajnú modlitbu: „Duch Svätý, príď." Väčšina prítomnej mládeže sa roztriasla a klesla na podlahu. Boli tu ležiace telá, ľudia plakali, kvílili, hovorili jazykom, do vzniknutej vravy zaznievali výkriky. Jeden chlapec povedal: „Je to elektrický prúd, nemôžem sa pohnúť."31 Wimber bol správaním zmätený a nenašiel v Písme modlitbu k Duchu Svätému. Pokoj nachádzal v čítaní prebudeneckej literatúry. Definitívnym potvrdením, že šlo o Božie dielo mu bol telefonát pastora Vinice z Denveru, ktorý mu oznámil, že takto vyzerali začiatky Jesus People, keď bolo spasených mnoho ľudí.32 Niektorí zbor opustili, no zároveň nastal dynamický rast.

 

Vinica

 

V roku 1982 zhromaždil Smith vedúcich zborov a tí „posadili Wimbera na horúce kreslo" ohľadne takýchto prejavov. Wimber im ponúkol, že zmení názov svojho zboru. Smith súhlasil a dotyční sa zhodli, že jeho pneumatológia pripomína Gulliksenovu Vinicu. Wimber sa s Gulliksenom zblížil a vzniknutá Vinica sa oddelila. Gulliksen u Wimbera rozpoznal vodcovské obdarovanie a v roku 1983 ich nasledovalo 30 ďalších zborov. Wimber nadviazal kontakty s katolíkmi, anglikánmi a ďalšími cirkvami a pripravoval s nimi konferencie. Miller hovorí o „wimberizácii" niektorých duchovných anglikánskej cirkvi.33 Sem patrí tiež Nicky Gumbel, protagonista kurzov Alfa, ktorý v roku 1982 dostal prostredníctvom Wimberovej modlitby dar hovoriť druhým o Kristovi.34 Na cestách Wimbera zvykol sprevádzať Frisbee.35 Málokto ale tušil, že Frisbee bol stále praktizujúcim homosexuálom. Keď ho Wimber s danou vecou konfrontoval, nezaprel a musel odísť z vedenia.36

 

MC 510 a KCF

 

V roku 1981 žiada Wimber C. P. Wagnera, aby sa na Fullerov teologický seminár mohla zaradiť prednáška o „znamení, zázrakoch a rastu cirkvi". Wagner súhlasil a prizvali aj dekana Paula E. Perisona. Kurz mal názov MC 510. Wagner sám tu bol uzdravený a lekár jeho opis procesu uzdravenia označil za hypnózu.37 Kurzy budili odpor časti konzervatívnych vyučujúcich a i Wagner ich označil za vysoko kontroverzné.38 Neskôr založil tzv. Spoločenstvo 120, ktoré sa stalo dvermi charizmatických skúseností do evanjelikálnych cirkví.

Od polovice 80. rokov sa Wimber začal stýkať so spoločenstvom Kansaských prorokov (Kansas City Fellowship, KCF). V roku 1988 z prepracovanosti skolaboval. Vtedy vystúpil prorok Paul Cain a označil ho za apoštola, ktorého hnutie má nastoliť prebudenie posledných čias.39 Teológia KCF spočíva v učení hnutia Neskorého dažďa, kde sa popri službe proroka má dostaviť služba apoštola, ktorá obnoví cirkev do väčšej slávy, než zažívala cirkev za čias apoštolov. Avšak hladinu rozčerila správa Ermie Gruena, pastora v Kansase, ktorý zdokumentoval falošné proroctvá a herézy KCF a správu zverejnil.40 Wimber potom prevzal nad hnutím dohľad a KCF sa v roku 1990 stalo súčasťou Vinice.

 

Obdobie krízy

 

V súvislosti s KCF však nastala kríza. Roku 1991 na konferencii v Denveri sa preto Wimber vrátil späť k evanjelizácii a zakladaniu zborov. Dištancoval sa od fenoménov, ako napríklad od „osobného subjektívneho proroctva" a „učenia o posledných dňoch". Priznal chyby a snažil sa vrátiť do evanjelikálneho rámca. Významného proroka KCF Boba Jonesa stíhali za mravnostný prečin a azda najznámejší prorok Paul Cain odišiel. Špičkový teológ Jack Deere opustil hnutie z teologických dôvodov a takisto päťtisícové spoločenstvo v Denveri opustilo hnutie Vinica.41 Ken Gulliksen odišiel v obave, že z tohto hnutia sa stane nová denominácia.42

V roku 1993 Wimberov spolupracovník Brent Rue podľahol rakovine pažeráka a Frisbee zomrel na aids. Frisbeeho smrť otriasla hnutím a viedla k rozčarovaniu a zároveň mlčaniu o jeho osobe.43 No v rokoch 1992 - 1994 sa začali k Vinici pripájať charizmatické zbory z iných krajín.

 

Torontské požehnanie

 

V roku 1993 Randy Clark, pastor Vinice v St. Louis, navštívil zhromaždenie evanjelistu Hnutia viery Rodney Howarda-Browna, ktorý slúžil v pomazaní Bennyho Hinna. Brown sa označuje za „barmana Ducha Svätého", pretože po vkladaní jeho rúk sa prejavuje duchovná opitosť a padanie naznak. Clark na seba nechal vložiť ruky a vrátil sa do svojho spoločenstva, kde bolo badať rovnaké prejavy. Na oblastnom stretnutí vo Wisconsine vedúci oblasti Happy Leman vyzval Clarka, aby sa o svoje skúsenosti začal deliť s ostatnými a i tu došlo k podobným manifestáciám.44

Druhým mužom, ktorý dostal požehnanie od Bennyho Hinna, bol pastor torontskej Vinice John Arnott. Ten vyhlásil, že sa za neho Hinn modlil mnohokrát, avšak keď požehnanie prijal a padol na zem, nebol si istý, či šlo o Božiu moc, alebo či ho Hinn zrazil k zemi, alebo či ho stiahol „chytač" stojaci za ním.45 Pomazanie prijal až roku 1993 v Argentíne na zhromaždení Claudia Freidzona, ktorý takisto prijal nové zmocnenie od Bennyho Hinna potom, ako čítal jeho knihu Dobré ráno, Duchu Svätý.

Arnott potom pozval Clarka do Toronta a 20. januára 1994 stretnutie vyústilo do nepretržitého deväťdesiatdňového reťazca masových zhromaždení. Počas nich sa prejavoval psí štekot, hadie syčanie, levie ryčanie, kohútie kikiríkanie, neovládateľný smiech, padanie naznak do krátkeho či dlhšieho zníženého stavu vedomia, trasenie, početné prejavy opitosti, plač a prorocké zjavenia. Ako v Argentíne aj tu sa u ľudí objavoval zlatý prach a zlaté zubné plomby. Torontské požehnanie sa šírilo do sveta a Wimber ho označil za obnovu.46

Crowder tu videl identické prejavy Ducha, ktoré sa prejavovali u Frisbeeho, ktorého prorocká služba ovplyvnila ďalšieho duchovného torontskej Vinice, Marca Duponta.47 Do polovice roku 1995 prekročili prah Vinice státisíce ľudí. V zahraničí bola najväčšmi ovplyvnená Veľká Británia, kde 2 500 až 4 000 cirkví konalo podobné zhromaždenia. Obnova sa najväčšmi manifestovala v londýnskom zbore Holy Trinity Brompton, kde ovplyvnila i rozšírenie kurzov Alfa.

V roku 1995 bol na Floride týmto novým fenoménom zasiahnutý zbor Assembly of God v Pensacole a neskôr, v roku 2008, ho nasledoval ďalší letničný zbor v Lakelande na Floride. Kanadský evanjelista Todd Bentley tu svedčil o navštívení anjelom, ktorý sprevádzal tiež službu Williama Branhama.48

Bentleyho v službe mohutne prorocky potvrdil C. P. Wagner a podporil Randy Clark spolu s Johnom Arnottom. Prebudenie skončilo až s Bentleyho problémami s alkoholom a vzťahom k členke služobného tímu, kvôli ktorej sa rozviedol. Bývalý kansaský prorok Rick Joyner bol poverený procesom jeho obnovy.49 Prebudenie sledovali milióny charizmatikov po celom svete a vplyvom internetu a televízie šlo zrejme o najvplyvnejšie charizmatické prebudenie všetkých čias.

John Wimber bol spočiatku obnovou v Toronte nadšený, ale zrejme tiež silná kritika konzervatívnych kresťanov ho viedla k tomu, že odmietol reštauracionistické poňatie obnovy, odsúdil očakávanie a vzbudzovanie manifestácií a nakoniec Vinica zbor v Toronte vylúčila zo svojho zväzku. Wimber robil pokánie z učenia „posledných dní" a dištancoval sa od profetickej teológie, ktorá sa objavila v torontskom zbore. Odmietol „akceptáciu proroctva, ktorým vytvárajú elitársku mentalitu medzi zbormi a vyvolávajú delenie na tých, ktorí „majú" a ktorí „nemajú".50

 

Vinica po Toronte

 

V roku 1996 Vinicu opustil KCF pre nesúhlas s vylúčením torontského zboru.51 Gruen uvádza, že Wimber pred svojou smrťou ľutoval svoje spojenie s Bicklom.52 Po prekonanej chemoterapii, ožarovaní, vyčerpávajúcich tlačových konferenciách dňa 17. novembra 1997 John Wimber zomrel na hemoragiu (spontánne krvácanie). Torontského požehnania sa ale nezriekol: „Náš čin neznamená, že sme odmietli súčasnú obnovu. Mnoho našich zborov prijalo zo súčasnej obnovy veľký úžitok a urobili ju súčasťou zborového života. (...) Máme nádej, že budú pokračovať v úsilí o obnovu týchto dní."53 Po Wimberovej smrti nastalo veľké vákuum. Na jeho miesto v roku 1998 nastúpil národný koordinátor Todd Hunter, ktorý však do dvoch rokov tiež zomrel. Národným riaditeľom sa namiesto neho stal Bert Waggoner. Roku 2007 patrilo k Vinici 1 500 cirkví po celom svete, z čoho bolo vyše 500 v USA.54

 

Vierouka hnutia

 

Pri snahe opísať vierouku hnutia sa môžeme dostať do ťažkostí, pretože Wimber prešiel vývojom. Napriek tomu tu zostávajú špecifické stránky učenia, ako je tzv. „evanjelizácia Božou mocou" a náuky, ktoré formovali tzv. „tretiu vlnu Ducha Svätého". Veľmi zaujímavý je postreh Carol Wimberovej, ktorá teológiu hnutia Vinice vidí v nadväznosti na kvakerské obdobie, vďaka ktorému mohli členovia Vinice neskôr zakúsiť „chvenie, trasenie, znamenia a zázraky".

 

Úloha zjavenia

 

Wimberovi v učení často pomáhalo zjavenie. Videnie medového mraku mu poslúžilo, aby pochopil, prečo niektorí nie sú po modlitbe uzdravení, i keď neuzdravenie teologicky objasnil. Keď váhal ospravedlniť modlitbu k Duchu Svätému, uistil ho, podľa Wimberovej, zjavne Bohom vedený telefonát priateľa z Denveru. Keď sa dostal do tiesne v ospravedlňovaní neobvyklej praxe Vinice, prijal proroctvo, že Boh urobil Vinicu tržnicou.55 Taktiež na základe vnútorného pohnutia začal starozákonným rituálom pomazávať členov zboru olejom.

 

Manifestácia Ducha Svätého

 

Wimber pri očakávaní Božieho konania používal modlitbu k Duchu Svätému v imperatíve. Modlil sa týmto spôsobom za zmocnenie služobníkov na službu, za uzdravenie chorých a za požehnanie zhromaždenia. Tu stojí za pozornosť porovnanie s modlitbou Frisbeeho, s ktorou mal Wimber spočiatku problém. Wimber odmietal manifestácie biblicky posudzovať, ale odmietol k nim i povzbudzovať.

 

Chvály a uctievanie

 

Hudobné projekcie v zhromaždení boli dlhé a Wimber v nich nachádzal kľúč k duchovnej obnove. Piesne z Vinice sa rozšírili prakticky do všetkých cirkví sveta a hrajú sa pre svoju jednoduchosť a melodickosť. Neskôr začala mať hudba i profetický, eschatologický a soteriologický ráz. Roku 1989 pastor Vinice a neskorší vedúci hnutia Promisse Keepers James Ryle dostal zjavenie, že Boh pomazal hudbu skupiny Beatles, aby zaujal pozornosť ľudí a od roku 1970 toto pomazanie rezervoval pre kresťanských hudobníkov, ktorí by po dvadsiatich rokoch začali službu prebudenia. Proroctvo bolo vyhlásené na Konferencii žatvy v Denveri v novembri 1990.56

 

Uzdravenie

 

Wimber chápal človeka ako komplexnú bytosť a veril, že mnohé choroby majú psychickú, resp. duchovnú príčinu. Zastával teóriu takzvaného vnútorného uzdravenia. Telesné uzdravenie tu malo nasledovať po odstránení duchovnej alebo duševnej príčiny. Zvyčajne išlo o ujmu z detstva, keď bol napríklad syn psychicky zranený svojím otcom, bol nepochopený alebo ponížený a teraz sa potlačená trauma somatizovala.57 Psychickým prejavom bol najčastejšie pocit bezcennosti alebo sebanenávisť. Somatickou manifestáciou potom mohla byť „migréna, bolesti trojklanného nervu, tráviace ťažkosti, nočné hrôzostrašné mory, závraty".58

Uzdravovanie sa stalo pevnou súčasťou bohoslužieb. Wimber veril, že choroba pochádza od diabla a že Boh chorobu pripúšťa, avšak nezošle.59 Pri službe uzdravenia očakával ilumináciu, keď mu Duch Svätý zjaví slovo poznania a nad chorými niekedy videl kužeľ svetla.60 Choroby sa Wimberovi a ďalším modlitebníkom zjavovali. Niekedy to bola bolesť v istej oblasti tela modlitebníka, ktorá je postihnutá u človeka, za ktorého sa modlili. Inokedy zase duchovne videl presne to miesto, ktoré je choré, alebo ho pokrýval tmavý tieň, alebo videl dravce, hady, krokodíly vnútri alebo na povrchu tela...61

 

Zdieľanie darov

 

Wimber svoj duchovný dar prenášal na druhých. Príkladom bolo vkladanie rúk pre „uvoľnenie daru uzdravovania". Cítil, že sa mu z rúk uvoľňuje energia a že možno druhým odovzdať to, čo sám od Boha dostal. V charizmatickej teológii sa tomu hovorí impartation a táto prax sa od samého počiatku stala terčom kritiky letničných cirkví.62

 

Evanjelizácia mocou

 

Evanjelium Kráľovstva má sprevádzať Božia moc, kam patrí predovšetkým uzdravovanie a exorcizmus. Popri dobrých skutkoch, proklamácii a presvedčovaní táto demonštrácia Božej moci má viesť ku konverzii tých, ktorí sú s ňou konfrontovaní. Podľa niektorých ide o Frisbeeho dedičstvo.

 

Kritické zhodnotenie

 

Hnutie Vinica je klasickým príkladom schopnosti inkulturácie. Dokázalo prijať rovnako deprivované vrstvy hnutia hippies, ako aj množstvo hispánskych prisťahovalcov a napokon získať stúpencov vo viacerých kontinentoch sveta. Malo obrovský presah a dalo vzniknúť tzv. hnutiu chvál a uctievania a niektorí preto hovoria o doxológii pred a po Vinici.

Keď sa však Torontské požehnanie prelialo do letničných cirkví, boli to Assemblies of God, ktorí vzniesli množstvo námietok. Najprv súčasný superintendent George O. Wood publikoval rozsiahlu stať, kde nazval manifestácie „štekotom diabla a jeho psov"63 a neskôr celá denominácia prijala vyhlásenie odmietajúce učenie stojace za obnovou.64 Napriek mnohému pozitívnemu Vinica možno prehĺbila priepasť medzi letničným a charizmatickým hnutím v USA.

 

Poznámky:

1 Shres, P.: Hippies of the Religious Right. Baylor University Press, Waco 2007, s. 125-129

2 Crowder, J.: Miracle Workers, Reformers and The New Mystics. Destiny Image Publishers 2006, s. 103-111

3 Balmer, R.: Encyclopedia of Evangelikalism. Westminster John Knox Press 2002, s. 227-228

4 Di Sabatino, D.: The Life and Death of a Hippie Preacher - http://www.youtube.com/watch?v=Tp7ciU4shVg&feature=player_embedded#

5 Lonnie Frisbee. Biographicon - http://www. biographicon.com/view/i5xyi/Lonnie_Frisbee

6 Enroth, R. M., Ericson, E. E., Peters, C. B.: Jesus People: A Factual Survey. Paternoster Press 1972, s. 13

7 McCracken, B.: Hipster Christianity. Bakker Books 2010, s. 80-81

8 Di Sabatino, D.: c. d.

9 The Roots: Lonnie Frisbee - http://www.inplainsite.org/html/vineyard_lonnie_frisbee.html

10 Nichols, S. J.: Jesus Made in America. Inter University Press 2008, s. 125

11 McCracken, B.: c. d., s. 80-81

12 Claussen, D. S.: The Promise Keepers: Essays on Masculinity and Christianity. McFarland and Comp. Inc. Publishers 2000, s. 22

13 Cusic, D.: The Sound of Light: A History of Gospel Music. Bowling Green State University Popular Press 1990, s. 128

14 Cusic, D.: Encyclopedia of Contemporary Christian Music: Pop, Rock and Worship. Greenwood Publishing Group 2010, s. 269

15 Miller, E. D.: Reinventing American Protestantism: Christianity in the New Millennium. University of California Press 1997, s. 94

16 Moore, D. S.: The Shepherding Movement: Controversy and Charismatic Ecclesiology. T and T Clark International 2003, s. 50

17 Cokker, M.: The First Jesus Freak. Orange Country Weakly Features 2005 - http:/ www.ocweekly.com/2005-03-03/features/the-first-jesus-freak

18 http://video.google.com/videoplay?docid=-6833129779160574833#

19 Cusic, D: Encyclopedia... c. d., s. 311-313

20 History of the Vineyard Movement. Association of Vineyard Churches, Australia - http://www.vineyard.org.au/history

21 Wimber, J.: Evangelizace Boží mocí. Ichythys, Havlíčkův Brod 1991, s. 8

22 Wimber, J., Springer, K.: Uzdravení. Ichythys, Havlíčkův Brod 1991, s. 17

23 Tamže, s. 43

24 Wimber, C.: A Hunger For God - http://www.doin-the-stuff.com/Articles/Carol Wimber-A Hunger For God.htm

25 Wimber, J.: Neseni třetí vlnou. Ichthys, Havlíčkův Brod 1990, s. 48

26 Wimber, J.: Evangelizace Boží mocí, c. d., s. 55

27 Jackson, B. In: Roozen, D. A., Nieman, J. R.: Church, identity, and change. Wm. B. Eerdmans Publishing Co. 2002, s. 135

28 Wimber, J., Springer, K.: Uzdravení, c. d., s. 67

29 Wimber, J.: Neseni třetí vlnou, c. d. s. 41

30 Tamže, s. 29

31 Tamže, s. 30

32 Wimber, J.: Evangelizace Boží mocí, c. d., s. 35

33 Miller, E. D.: c. d., s. 49

34 Gumbel, N.: Session 12. White Alpha Training Manual, s. 62; Video Tape 5, Talk 13

35 Beverley, J.: Revival Wars: A Critique of Counterfeit Revival. Evangelical Research Ministries 1997, s. 92

36 Cokker, M.: c. d.

37 Wimber, J.: Neseni třetí vlnou, c. d., s. 38

38 Burgess, S. M., Mass, E. M. (ed.): New International Dictionary of Pentecostal and Charismatic Movements. Renewal (1901 - 2001). Thomas Nelson Publishers 2001, s. 1199-1200

39 Cain, P.: Prophecy for the Vineyard, audio tape (Vol. 3). In: Hanegraaff, H.: Counterfeit Revival. Thomas Nelson 1997, s. 149

40 Gruen, R.: Documentation of the aberrant practices and teachings of Kansas City Fellowships. Grace Ministries - http://www.birthpangs.org/articles/kcp/kcp-gruen.html

41 Ulonska, R.: Výber z kresťanských publikácií 3/1993, Kipinä, Fínsko, interný materiál Apoštolskej cirkvi, nestránkované

42 Miller, E. D.: c. d., s. 47

43 Scorgie, G. G.: A Little Guide to Christian Spirituality: Three Dimensions of Life with God. Zondervan 2007, nestránkované

44 Jackson, B.: Co se to s námi jenom děje. Křesťanský život, Albrechtice 1994, s. 3

45 Riss, R. A.: History of the Revival of 1992 - 1995. Eleventh Edition 1995 - http://www.grmi.org/Richard_Riss/history

46 Jackson, B.: c. d., s. 3

47 Crowder, J.: c. d., s. 103-111

48 Grady, J. L.: Zmatky kolem Lakelandu. Život víry 10/2008, s. 12-13

49 Joyner, R.: Todd Bentley Begins Restoration Process - http://www.morningstarministries.org/Articles/1000045589/MorningStar_Ministries/Media/
Special_Bulletins/2009/Special_Bulletin_17.aspx

50 John Wimber schlieβt Toronto - Gemeinde aus Vinyeard-Verband aus. Topic 1/96, s. 5-6

51 Holvast, R.: Spiritual Mapping in the United States and Argentina, 1989-2005: A Geography of Fear. Koninklijke Brill NV 2009, s. 40

52 Interview with Pastor Ernest Gruen. Deception Bytes - http://www.deceptionbytes.com/ IHOPInterview

53 John Wimber schlieβt Toronto - Gemeinde aus Vinyeard-Verband aus, c. d.

54 Vineyard History. Vineyard USA - http://www.vineyardusa.org/site/about/vineyard-history

55 Wimber, J.: Neseni třetí vlnou, c. d., s. 29

56 The Sons of Thunder. MorningStar Publications Inc 1991 - http://www.hispraise.com/MorningStar/sonsof.htm

57 Wimber, J., Springer, K.: c. d. s. 93

58 Tamže, s. 96

59 Tamže, s. 93

60 Wimber, J.: Neseni třetí vlnou, c. d., s. 29

61 Wimber, J., Springer K.: Uzdravení, c. d., s. 214

62 Imparting of Spiritual Gifts. Assemblies of God USA - http://www.apologet.cz/?q=articles/category/7-hnuti-pozdniho-deste/id/372-udileni-impatration-duchovnich-daru

63 Wood, G. O.: The Laughing Revival (1995) - http://www.apologet.cz/?q=articles/category/11-torontske-pozehnani/id/269-prebudeni-smichu

64 Endtime Revival-Spirit-Led and Spirit-Controlled: A Response Paper to Resolution 16. General Presbytery of the Assemblies of God on August 11, 2000 - http://www.apologet.cz/?q=articles/category/11-torontske-pozehnani/id/112-prebudeni-posledni-doby-vedeni-duchem