Šrí Činmoj síce uvádza: „Od dnešných detí závisí budúcnosť zajtrajška. Hovoríme o dokonalosti, ale tá dokonalosť, o ktorej sa hovorí, príde len od detí - z detských sŕdc a z detských snov" (Šrí Činmoj, 1999, s. 162), no jeho bývalí stúpenci vypovedajú o zákaze, aby manželia mali ďalšie dieťa. Existujú tiež výpovede bývalých žiačok guru o tom, že ich donútil podstúpiť potrat potom, čo s ním otehotneli. (Jedno také svedectvo sme uverejnili tiež v Rozmere 2/2006 - pozn. red.)

Chinmoy Kumar Ghose (Činmoj Kumar Goš, 1931 - 2007) sa narodil 27. augusta 1931 v malej dedinke Šakpura neďaleko mesta Chittagong vo východnom Bengálsku (dnešný Bangladéš). Bol najmladší zo siedmich detí. Roku 1944, keď mu zomreli obaja rodičia, vstúpil ako dvanásťročný chlapec so svojimi bratmi a sestrami do ašrámu Šrí Aurobinda, duchovnej komunity neďaleko mesta Pondicherry v južnej Indii, kde strávil nasledujúcich dvadsať rokov. V roku 1964 sa presťahoval do New Yorku, kde dva roky pracoval na indickom konzuláte ako úradník v oddelení pasov a víz. Avšak už o dva roky sa venoval prevažne prednáškam a zakladaniu meditačných centier.

Od svojho učiteľa Šrí Aurobinda prevzal smer svojho učenia - tzv. integrálnu jogu. Podľa nej treba spojiť umenie, šport a duchovné techniky do jedného celku, aby človek mohol robiť duchovné pokroky. Od svojich žiakov vyžadoval Šrí Činmoj poslušné nasledovanie a presné dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa praktického života: čítanie „Majstrových" spisov, spev duchovných piesní, denný beh, pravidelné meditácie, kultické uctievanie človeka, ktorý sa považuje za samo božstvo na zemi. Taktiež nástojil na úplnej drogovej, alkoholovej a nikotínovej abstinencii. Žiaci majú zakázané chodiť do kina a mať akýkoľvek kontakt s bývalými žiakmi hnutia. Medzi jedno z najprísnejších pravidiel patrí dodržiavanie celibátu.

Tí, ktorí prichádzajú do hnutia ako manželia, by mali zostať v manželstve, ale aj pre nich platí pravidlo celibátu, takže mať ďalšie deti neprichádza do úvahy. Tí žiaci, ktorí sú slobodní, by mali zostať bez partnera, tzn. i bez detí. Šrí Činmoj tento regulatív vysvetľoval tak, že deti, partneri a iní príbuzní sú príťažou pre hľadajúceho na duchovnej ceste. Žiak sa má venovať duchovnosti na sto percent a úplne sa jej oddať. Taký veriaci má minimálne záväzky a povinnosti voči rodine a svoju dušu, voľný čas i financie môže plne oddať guru.1

Vo svojich publikáciách Šrí Činmoj uvádza, že hľadajúci nie je v žiadnom prípade povinný vstúpiť do manželstva, ale taktiež, že manželstvo nemusí nutne predstavovať prekážku na duchovnej ceste. Podľa neho záleží predovšetkým na manželstve a na jedincovi, či je schopný myslieť na boha aj keď vedie manželský život. Potom manželstvo nie je prekážkou. Zároveň však v ďalšej vete dodáva: „Ale svadba je veľmi často záťažou, pretože človek začína preberať strašnú zodpovednosť." (Sri Chinmoy antwortet: Ehe)

V manželstve je dôležité, aby muž videl v žene boha a žena by mala vidieť boha v mužovi. Najdôležitejší je cieľ, tzn. duchovný pokrok oboch. Žiak musí byť schopný komplexne a úplne bežať k cieľu. Keď verí, že to zvládne aj so svojou druhou polovicou, je to v poriadku. Podľa Činmoja sú dôležité dve veci: 1. čo chce od jednotlivca boh: „Keď boh chce, aby si zostal slobodný, potom je to jeho vec. Boh cíti, že jeho týmto spôsobom dosiahneš rýchlejšie." (Sri Chinmoy antwortet: Ehe) a 2. rozhodnutie duše: niektoré duše vraj cítia, že robia v manželstve rýchlejší pokrok, zatiaľ čo iné cítia, že pre ich duchovný pokrok je manželstvo prekážkou.

Šrí Činmoj odporúča na rýchlejšie dosiahnutie cieľa toho istého vodcu pre manžela a manželku - samozrejme, jeho. Existujú i prípady, keď manžel je duchovný, manželka však nie, alebo naopak. Také prípady guru prirovnáva k tomu, že sú obaja zajatí v „preťahovaní lanom" a ani jeden z partnerov nemôže dosahovať uspokojivý vnútorný ani vonkajší pokrok. Kto už viedol rodinný život a ten bol spojený s biedou a frustráciou, nemal by opakovať rovnakú chybu, odporúča Činmoj.

 Šrí Činmoj taktiež párom odporúča špeciálne duchovné cvičenia, ktoré podporujú harmonické manželstvo. Nimi sú čistota myšlienok a konania, vytrvalosť vo vnútornom živote, ako aj v živote navonok a žiť čoraz väčšmi v milujúcom srdci než v pochybovačnom rozume. (To je klasický argument siekt, aby potlačili kritické myslenie svojich členov.) Ak by sa predsa len partneri či manželia stretávali s problémami, guru ordinuje liek, ktorý sa nazýva „meditácia". Žiak by mal meditovať o bohu päť či desať minút pred tým, než dovolí vstúpiť zlým myšlienkam do svojho srdca. Podľa Činmoja „keď otec rodiny medituje o bohu (o svetle - lebo boh je svetlo -, potom svetlo zostúpi), začínajú sa jeho starosti a obavy zmenšovať. Keď sa človek koncentruje, stáva sa ľahším všetko, čokoľvek chce robiť. Takisto to priamo pomáha niekomu s veľkými rodinnými problémami, keď medituje päť alebo desať minút." (Sri Chinmoy antwortet: Familie und Meditation)

Ďalej by mal každý skúsiť vidieť vo svojich deťoch a rodinných príslušníkoch boha. Šrí Činmoj doslova radí: „Ale ľudia tak nekonajú. Považujú svoje deti za vlastníctvo a myslia si, že ich môžu viesť a že majú všetky práva na formovanie ich vlastnej sladkej vôle. Ale bárs by si mohol cítiť, že tvoje deti a všetci rodinní príslušníci sú len preto najmilší, lebo v nich prebýva boh. Keby si na to myslel a o tom meditoval, potom robíš to najlepšie pre svoj vlastný pokrok i pre duchovný pokrok tvojej rodiny. Skús cítiť vo všetkých tvojich činnostiach prítomnosť božiu. Pociťuj počas kŕmenia dieťaťa, že nekŕmiš dieťa, ale boha. Pociťuj, keď s niekým hovoríš, že hovoríš s bohom." (Sri Chinmoy antwortet: Familie und Meditation) To radí takisto matkám v domácnosti a matkám samoživiteľkám. Tak vraj môžu zostať v plnom duchovnom a spirituálnom vedomí, aj keď sú zamestnané svojím dieťaťom.

Tu však treba poznamenať, že pod pojmom boh si stúpenci Šrí Činmoja predstavujú práve svojho Majstra, ktorého považujú za vtelenie Najvyššieho (avatára). Dokonca Činmoja prirovnávajú ku Krišnovi, Rámakrišnovi, Budhovi, Mohamedovi, Kristovi či iným veľkým duchovným Majstrom, len s tým rozdielom, že pre náš duchovný pokrok je vraj najlepšie uctievať žijúceho avatára - tzn. Šrí Činmoja, pretože on je avatárom pre tento vek. V Indii požíva guru-avatár božskú úctu a inak to nie je ani v tomto prípade. Činmojovi žiaci veria, že sa ich Majster vo svojich dvanástich rokoch plne zjednotil s bohom, a tak všetko, čo koná a vraví, má božský pôvod a zaslúži si náš najhlbší rešpekt a úctu. Sám Činmoj svojim žiakom často prízvukoval, že „neposlušnosť voči nemu je horšia než smrť". A stačí skutočne málo, aby sme si domysleli, že takýmto nazeraním na svojho guru vzniká u jeho nasledovníkov často nekontrolovateľná a zhubná závislosť. A to, ako si neskôr povieme, dvojnásobne platí i pre deti.

 

Prekonávanie „nízkych životných energií"

 

„Uskutočnenie Najvyššieho" žiada dokonalú čistotu a dokonalú transformáciu nízkych životných energií; na získanie a zachovanie sebarealizácie je sexuálna zdržanlivosť absolútne nevyhnutná; fyzické spojenie medzi mužom a ženou neplní žiadny účel a nemá nijaký zmysel; len keď môžeme učiniť naše duševné spojenie s ľuďmi, budeme naplnení.2 Šrí Činmoj týmito slovami nariaďuje svojim žiakom celibátny spôsob života. I keď sa prísne vyžaduje dodržiavanie tohto pravidla, samého guru verejne obvinilo niekoľko jeho bývalých žiačok zo sexuálneho obťažovania a perverzity. V jednom prípade sa dokonca preukázalo, že začiatkom 80. rokov zaplatil svojej žiačke potrat.

Sexuálne aféry sprevádzali Šrí Činmoja od založenia Centier. Sexuálny styk mal dokonca s vydatými ženami - žiačkami. Nevysmieval sa tak guru svojim žiakom do očí? Sám totiž uvádza, že tou najvyššou a najdôležitejšou nutnosťou v manželstve je vernosť. To znamená, že porušuje hneď niekoľko svojich pravidiel. V referenciách niektorých bývalých žiakov sa objavili náznaky, že Šrí Činmoj mal sexuálny pomer i s mužmi a od žien dokonca vyžadoval, aby pred ním robili sexuálne úkony podľa jeho presných pokynov, hoci boli heterosexuálne orientované.

Sám Činmoj uvádza, že si je vedomý, aké ťažké je dodržiavanie celibátu (možno preto, že to sám nedokázal) a dáva návod, ako dosiahnuť sexuálnu zdržanlivosť. Človek by podľa neho mal získať kontrolu krok za krokom a to prirodzenou cestou. Pôžitok zo sexu guru prirovnáva k pitiu alkoholických nápojov či fajčeniu cigariet: „Ak sedemkrát denne pijeme pohárik alebo fajčíme cigarety, potom to musíme redukovať postupne. Nízke životné energie a sexuálny život sa musia premôcť a transcendovať takým istým spôsobom. Žiak musí postupovať pomaly, ale nepretržite a nezadržateľne, lebo skutočný hľadajúci nízke vitálne sily premôže." (Sri Chinmoy antwortet: Sexualität)

Činmoj dotiahol toto pravidlo až do extrémnych podôb. Snažil sa preventívne pôsobiť špeciálnymi pravidlami, napríklad oddeľovaním chlapcov a dievčat, proti pokušeniu druhého pohlavia. Jeden bývalý člen opisuje: „Bolo zakázané, aby v jednej miestnosti boli osamote dvaja žiaci opačného pohlavia. Šrí Činmoj to vysvetľoval tým, že v takejto situácii môže medzi nimi preskočiť iskra, čo bolo absolútne nežiaduce a zakázané. Svoju energiu mali sústrediť len na duchovnosť. Nižšie ľudské kvality mali premeniť na božské. Nekonečnú, čistú a ničím nehatenú lásku mali cítiť len k bohu a k svojmu Majstrovi." (Iláš, 2004)

Alebo iný citát: „Za najnebezpečnejšie miesto sa považujú dopravné prostriedky, pretože údajne práve v pohybujúcom sa priestore vznikajú obzvlášť silné sexuálne túžby. Preto muži a ženy nesmú spolu cestovať. Dokonca napríklad ani otec s dcérou sa nesmú viezť v jednom aute. Preto keď sa niekam spoločne dopravuje zmiešaná skupina Šrí Činmojových žiakov, chlapci sedia vo vlakovom kupé a dievčatá stoja na chodbe." (Novotný, 1999)

 

Kvety boha

 

Je veľmi zarážajúce, že Šrí Činmoj na jednej strane zakazoval svojim žiakom deti, no na druhej strane deťom pripisuje až božský význam: „Dieťa je zvlášť významnou časťou božieho stvorenia, pretože v každom dieťati a cez každé dieťa boh sníva a prejavuje sa nezvyčajným spôsobom. Každé dieťa prináša nové posolstvo od boha, ktoré bolo dovtedy neznáme. Ak ho svet prijme, získa nové svetlo, novú silu, novú radosť a novú lásku. (...) Len dieťa je inšpirované bežať, robiť niečo, dať niečo svetu každý deň" (Sri Chinmoy antwortet: Erziehung); „Ak ostávame vo vonkajšom svete, vidíme deti ako obyčajné ľudské bytosti. Ale ak ideme dovnútra, potom okamžite vidíme, že deti stelesňujú všetky kvality boha. Vtedy vidíme deti ako skutočný zázrak - ako božské nástroje, ako kvety boha." (Šrí Činmoj, 1999, s. 22)

Prečo si ľudia prajú mať deti? Taktiež nad touto otázkou sa guru zamýšľa. Činmoj dospel k záveru, že väčšina ľudí chce deti len preto, lebo cíti nutnosť rozšíriť sa a pretože chcú ukázať, že majú rodinu, a teda i komfortný život. To je podľa guru veľká chyba, rodičia by mali od počiatku vidieť vo svojich deťoch božskosť a naučiť ich vidieť božskosť v sebe. Špeciálne deťom guru venuje posolstvo, v ktorom hovorí, že existuje niekto, kto ich miluje nekonečne väčšmi než ich najlepší priateľ, než ich drahí rodičia, než ony samy seba - jeho meno je boh: „Chcete, aby som vám to dokázal? Je to veľmi jednoduché. Váš najlepší priateľ nikdy necíti, že ste také ako boh. Ale boh vždy cíti, že ste také veľké ako on. Vaši rodičia nikdy necítia, že ste také dobré ako boh. Ale boh vždy cíti, že ste také dobré ako on. Vy si totiž neuvedomujete, že ste tiež bohom. Ale boh vie, že vy ste tiež boh, a stále vám to hovorí." (Šrí Činmoj, 1999, s. 103-104) Zbožšťovanie človeka je typickým vieroučným prvkom všetkých kultov hlásiacich sa k hnutiu New Age. Avšak pre monoteistické náboženstvá, napríklad kresťanstvo, je takéto učenie neprijateľné.

 

Výchova

 

Podľa Šrí Činmoja nepoužíva dieťa myseľ, pretože u neho ešte nie je rozvinutá. Až okolo dvanásteho, trinásteho roka života vraj začína myseľ pracovať na intelektuálnej úrovni. Dovtedy dieťa vníma všetko srdcom a cíti, že nič nevie. Nemá žiadne predpojaté názory na meditáciu a duchovný život. Chce sa len učiť od svojej matky a otca. Preto je podľa guru veľmi dôležité, aby rodičia „správne" vychovávali svoje deti.

Šrí Činmoj tiež upozorňuje, že je dôležité rozlišovať vonkajšiu a vnútornú výchovu, ktoré by mali ísť ruka v ruke, ale samozrejme musia rodičia vedieť, čo tieto pojmy obsahujú. Vysvetľuje: „Vonkajšia výchova je záujem o ľudstvo. Vnútorná výchova je jednota s ľudstvom. Ak nie je záujem, nemôže byť jednota. Ale ak je jednota, potom príde záujem automaticky." (Šrí Činmoj, 1999, s. 90)

 Pri výchove detí majú rodičia veľkú zodpovednosť, ktorá nespočíva len v posielaní detí do školy, ale predovšetkým v odhalení ich božských vlastností. Rodičia sú zodpovední za to, či sa deti modlia, meditujú a mali by sledovať, či sú ich kamaráti taktiež duchovní. Navyše orientačná rodina má v živote človeka celkom jedinečné a dôležité miesto. Avšak v Činmojovom poňatí tu cítiť manipulatívny nádych. Posúďte sami:

„Posvätným a božským cieľom rodiny je pomôcť každému individuálnemu členovi objaviť svoju vlastnú skutočnú podstatu. Ak ju každý jednotlivec neobjaví v sebe, potom popiera sľub, ktorý dal bohu. Aký je to sľub? Kedysi, keď ste boli ešte v oblasti duší, sľúbili ste, že realizujete, odhalíte a prejavíte boha na zemi. Aby ste naplnili tento sľub, vybrali ste si určitú rodinu, v ktorej sa narodíte. Dali ste jej prednosť pred miliónom iných rodín na zemi. Práve v tejto rodine sa odohráva fyzický a duchovný vývoj dieťaťa počas jeho prvých rokov. Ak ste požehnaní dieťaťom, zhora prinášate do svojho života značnú časť božskosti. V tej chvíli vaša duša skladá ďalší slávnostný sľub bohu, že urobíte svoje dieťa dokonalým nástrojom boha. Buď dokážete pomáhať svojmu dieťaťu sami, alebo prijmete pomoc nejakej inej ľudskej bytosti. Toto je sľub vašej duše." (Šrí Činmoj, 1999, s. 27)

Rodičia by sa mali modliť k bohu (rozumej Činmojovi) a meditovať o bohu, aby ich osvietil a oni viedli svoje deti správne. Nemali by ich nechať vytvárať si vlastné názory (v takom prípade by sa mohli obrátiť k drogám), ale odovzdávať im svoje vlastné ideály. Taktiež by ich nemali nechať vybrať, akou duchovnou cestou chcú ísť a varuje: „Deti duchovne zomrú, ak im nedáte vnútornú výživu. (...) Možno sa im práve toto jedlo nebude páčiť, ale musia jesť, aby nezomreli." (Šrí Činmoj, 1999, s. 30)

Šrí Činmoj zastáva názor, že by matka nemala cítiť, že je pre deti nenahraditeľná - to vraj potom nebude šťastná. Veď len Najvyšší (rozumej Činmoj) je nenahraditeľný. O svoje deti by sa rodičia nemali báť. Guru im odkazuje: „Máte nejaký úžitok z toho, že si robíte starosti? Nie! Len zabíjate seba a súčasne sily vášho trápenia vstupujú aj do nich. To umožňuje viacerým nebožským silám, aby vstúpili do situácie. Ak sa príliš strachujete, obavy samy osebe sú nebožskou silou. Ak vaša dcéra nie je doma a vy sa o ňu strachujete, vtedy ako guľka vstupujú vaše starosti do nej. Nevstúpia do nej vo forme starostí, ale ako niečo nepríjemné. Bude cítiť bolesť v žalúdku alebo nejaký iný fyzický nepokoj." (Šrí Činmoj, 1999, s. 49)

Aj pri láske k deťom by rodičia nemali zabúdať na lásku k svojmu Najvyššiemu. Mali by na neho myslieť pred tým, než dajú svojmu dieťaťu najesť a pri každej činnosti. Rodičom guru radí: „Pri všetkých činnostiach musíte cítiť, že ponúkate dušeplnú službu svetla Najvyššiemu vo svojich deťoch." (Šrí Činmoj, 1999, s. 36) Jednoducho povedané: Najvyšší (rozumej Činmoj) by mal byť na prvom mieste v ich živote.

Šrí Činmoj má rady i pre rodičov, ktorí si nevedia poradiť so samopašným, neposlušným dieťaťom. Pokiaľ je dieťa také aktívne, že odoberá matke energiu, mala by mu pustiť duchovnú hudbu. Podľa Činmoja sa s ňou bude dieťa hrať a bude cítiť, že má vedľa seba priateľa. Ako výchovný prístup by sa mal uplatňovať súcit pred disciplínou.3 Podľa guru túto cestu uprednostňuje boh a dieťa vraj tak bude schopné napredovať (samozrejme, na činmojovskej duchovnej ceste) omnoho rýchlejšie.

Šrí Činmoj taktiež posudzuje materskú a otcovskú lásku a tvrdí, že materská láska predstavuje najčistejší záujem a trpezlivosť, ktorá vraj otcom chýba. Láska, ktorú dostane dieťa od matky, je omnoho plodnejšia než láska od otca. Matka i otec majú navyše pri výchove svojho dieťaťa rozdielne kompetencie: „Povinnosťou matky je naučiť dieťa, ako sa má modliť, ako byť jednoduché, úprimné a milujúce. Týchto niekoľko vecí by matka mala považovať za svätú povinnosť pri výchove svojich detí. (...) Otec je zodpovedný za to, aby deťom odovzdal svoje vedomosti a múdrosť a priniesol im posolstvo šíreho sveta." (Šrí Činmoj, 1999, s. 33-34)

 

Prvé slovo – Supreme

 

Modlenie a meditáciu by mali rodičia naučiť i svoje deti a to predovšetkým vlastným príkladom. Tieto dve základné činnosti sa chápu ako duševná potrava a Šrí Činmoj odporúča: „Dieťa by sme mali učiť duchovnosti od prvej chvíle ako uzrie svetlo sveta. Keď po prvýkrát zaplače, vtedy sa matka musí sama seba opýtať, prečo dieťa plače. Je to preto, lebo dieťa po prvýkrát uvidelo oceán nevedomosti a začalo sa báť? Alebo je to preto, lebo dieťaťu chýba svetlo a blaženosť, z ktorých sa už nemôže radovať? Keď matka cíti, že dôvodom jeho strachu je more nevedomosti, potom vnútorne musí povedať dieťaťu, že toto more nevedomosti má krátky život a že čoskoro bude plávať v oceáne múdrosti a radovať sa z najvyššieho uspokojenia. Ak matka cíti, že dieťa plače, pretože je odlúčené od nebeského svetla, potom mu vnútorne musí povedať, že boh nie je len v nebi, ale aj na zemi. Musí dieťaťu povedať, že boh ho poslal na zem so zvláštnym zámerom. V obidvoch prípadoch matka musí hovoriť k vnútornej skutočnosti dieťaťa, ktorou je duša." (Šrí Činmoj, 1999, s. 53)

Na vonkajšej úrovni by mali rodičia duchovnú cestu dieťaťa začať už okolo šiestich mesiacov. I keď dieťa ešte nevie hovoriť, Šrí Činmoj odporúča rodičom, aby dieťaťu ukazovali niečo krásne (pretože boh sa prejavuje skrze krásu), napríklad kvietok. V tej chvíli je vraj sám kvietok pre dieťa bohom. Od chvíle, keď dieťa začne hovoriť, by malo opakovať slovo „boh" ako modlitbu a to týmto spôsobom:

„Najlepšie, čo môžete svojmu dieťaťu dať, je každodenné vyslovovanie mena Najvyššieho. Skoro ráno opakujte „Supreme" (Najvyšší) sedemkrát pred svojím dieťaťom. Položte svoju ruku zľahka na jeho srdce a opakujte „Supreme" veľmi oduševnene. Večer to urobte znovu. Toto je najlepšia vec. Keď dieťa začne rozprávať, naučte ho ako prvé a najdôležitejšie povedať slovo „Supreme". Ak to bude vedieť, potom sa môže začať učiť modliť." (Šrí Činmoj, 1999, s. 58)

Pri používaní tohto pojmu treba ale poznamenať, že Šrí Činmoj, ako sa to už viackrát zdôraznilo, sa sám považuje za vtelenie najvyššieho boha, božského Supreme. Svojich nasledovníkov vedie k pochopeniu (realizácii) ich večnej jednoty so Supreme, to znamená práve s ním. Okrem toho toto anglické slovo Činmoj používa aj na označenie siedmej - korunnej, čiže najvyššej čakry. Ak budete vyslovovať slovo Supreme, aktivizujete podľa guru nielen túto prioritnú čakru, ale vyslovujete aj mantru, ktorá rozvíja duševnú a duchovnú silu a pozitívne nalaďuje a prečisťuje atmosféru od negatívnych vibrácií.

 Rovnako Činmoj rodičom radí, že potom, až dieťa trochu podrastie, by ho mali priúčať „vyššej meditácii". Umenie meditácie je pre žiakov Šrí Činmoja veľmi dôležité, pretože meditácia sa považuje za jazyk boha. Pokiaľ s ním chce človek komunikovať, musí hovoriť rečou meditácie.

Šrí Činmoj oslovuje takisto deti samy a vysvetľuje im, ako sú modlenie a meditácia dôležité a dáva im inštrukcie, ako tieto činnosti správne robiť. Doslova sa deťom prihovára: „Len keď sa budeš k bohu modliť so zopätými rukami pred svojím oltárom skoro ráno i večer, môžeš sa s ním zjednotiť." (Šrí Činmoj, 1999, s. 109) Ďalej radí: „Dovolím ti vidieť ma nie raz, ale dvakrát za deň, ale musíš sa ku mne trochu modliť. Počkaj, mám dobrý nápad. Hovorím to len tebe, dám ti tú najľahšiu modlitbu. Nesmieš ju prezradiť nikomu, toto bude iba medzi tebou a mnou, najväčšie tajomstvo: každé ráno sa postav pred veľké zrkadlo v obývačke a maj oči napoly otvorené. Pozri sa do svojich očí v zrkadle a usmievaj sa a usmievaj sa. Určite ma vo svojich očiach uvidíš. Najskôr ma uvidíš vo svojom pravom oku a potom v ľavom." (Šrí Činmoj, 1999, s. 130)

Pre deti má guru špeciálnu modlitbu, ktorá im dá všetko, čo chcú a po čom túžia. Znie takto: „Bože, modlím sa k tebe, aby si ma urobil svojím najsladším a najdrahším dieťaťom. Modlím sa k tebe, aby si ma urobil takým láskavým, ako si ty. Modlím sa k tebe, aby som bol schopný počúvať ťa každý deň. Modlím sa k tebe, aby som bol schopný neprestajne na teba myslieť. Modlím sa k tebe, aby si mi dal schopnosť tešiť ťa každý deň, každú hodinu, každú minútu a každú sekundu." (Šrí Činmoj, 1999, s. 128-129)

 

Vyučovanie alebo jedna veľká rodina

 

Taktiež oblasť školskej dochádzky by sa mala realizovať podľa odporúčania Šrí Činmoja. Ten má predstavu, že rodičia, učiteľ a dieťa by mali byť nutne priateľmi. Musia cítiť, že patria do tej istej rodiny - šríčinmojovskej. Pre učiteľov má nasledujúce odporúčanie:

„Keď učíte deti, nemyslite na to, že im slúžite, lebo vás za to vaši nadriadení platia. Nie, cíťte, že im slúžite preto, lebo sa tiež chcete stať dieťaťom. Keď sa na vás deti usmejú, cíťte, že ten úsmev prichádza od Najvyššieho. Vždy, keď sa dieťa usmeje, rozšíri sa realita božieho sna na zemi. Ak si to zapamätáte, potom budete schopní slúžiť Najvyššiemu neprestajne a veľmi oduševnene." (Šrí Činmoj, 1999, s. 93)

Učiteľ by mal tiež meditovať o Najvyššom v každom zo svojich žiakov. Nemusí to byť individuálne, ale má skúsiť cítiť všetkých ako jedinú bytosť: „Keď cítite prítomnosť Najvyššieho vo svojich žiakoch, prosím, cíťte, že Najvyšší v nich sa učí od Najvyššieho vo vás. Musíte cítiť, že Najvyšší vo vás je starší brat. Keď starší brat učí mladších, pomaly a postupne získajú jeho múdrosť. Ak to dokážete robiť takto, potom uvidíte, že žiaci sú neoddeliteľnou časťou vašej vlastnej existencie." (Šrí Činmoj, 1999, s. 93)

Šrí Činmoj rieši aj veľmi praktickú otázku: ako môžu učitelia učiť malé deti v škole meditáciu a zároveň neporušiť zákon, ktorý nedovoľuje učiť náboženstvo. Šrí Činmoj ponúka naozaj šalamúnske riešenie: „Mali by ste vysvetliť školským úradom, že meditácia nie je náboženstvo. Náboženstvo sa zaoberá fyzickou, vitálnou a mentálnou úrovňou, zatiaľ čo meditácia sa týmito úrovňami nezaoberá. Meditácia sa zaoberá len úrovňou jednoty." (Šrí Činmoj, 1999, s. 94) Koľké pokrytectvo a aká faloš! Žiaľ, takéto zahmlievanie je typické i pre mnohé iné, v školskom prostredí pôsobiace sekty.

 

Harmónia, harmónia, harmónia

 

Školáci a mladí ľudia sú dôležitou a - ako je zrejmé - takisto strategicky významnou cieľovou skupinou. Na školy a školákov sa neobracajú členovia Činmojovho hnutia s ponukou meditácie, ale, pochopiteľne, s niečím omnoho „chvályhodnejším", s vytrvalostným behom za svetový mier (Sri Chinmoy Oneness-Home Peace Run). Šrí Činmojove mierové akcie budia vďaka svojej neprehliadnuteľnej reklame dojem svetovej dôležitosti a jedinečnosti. Deti, no i učitelia sú do nich aktívne zapojení.

Pre školy je pripravená vskutku lákavá ponuka aktivít, ktoré sa realizujú v rámci projektu Tím harmónie. Program je zostavený najmä pre žiakov vo veku od 8 do 12 rokov, ale možno ho upraviť aj pre mladšie, prípadne staršie deti a trvá zhruba 45 minút. Určený je pre školy, detské domovy, tábory a záujmové krúžky, ktoré sú na trase Svetového behu harmónie. Cieľom je predstavenie hlavnej myšlienky World Harmony Run.

Tím harmónie je stretnutie so školákmi, počas ktorého členovia hnutia chcú pomocou scénok a rozprávania bábky Medvedíka Pú deťom priblížiť pojem harmónie a tímovej práce. Má to byť akási príprava detí na deň, keď ich mestom alebo obcou bude prechádzať štafeta Svetového behu harmónie. Na niekoľkých krátkych scénkach sa deťom predstaví, čo je a čo nie je „harmónia". Deti sa taktiež učia motto behu: „Harmónia sa začína u mňa". Všetci si môžu podržať štafetu a v tichosti vyjadriť prianie, ktoré s pochodňou putuje k ďalším deťom v iných mestách a krajinách.

S týmto programom je spojený rad ďalších aktivít, ktoré by mali zrealizovať a pripraviť žiaci spolu s učiteľmi. Deti by sa mali naučiť zaspievať pieseň World Harmony Run. V rámci hudobnej výchovy by mali spievať piesne týkajúce sa harmónie medzi ľuďmi alebo v prírode. Pri výtvarnej výchove by si mali vyrobiť vlajočky rôznych krajín alebo papierové štafety, s ktorými môžu bežať pri stretnutí so Svetovým behom harmónie. Mali by taktiež nacvičiť a predviesť scénky ukazujúce prítomnosť a neprítomnosť harmónie pri rôznych príležitostiach v bežnom živote; nacvičiť hudobné, tanečné alebo športové vystúpenie ako prezentáciu školy pri stretnutí s bežcami.

V roku 2008 bola vyhlásená celoštátna výtvarná súťaž na tému Čo pre mňa znamená harmónia, ktorá sa konala v Prahe a zakončila sedemmesačnú púť bežcov Európou. Mohli sa na nej zúčastniť žiaci základných a stredných škôl. Desať vybraných prác bolo zaradených do celosvetovej výstavy kresieb World Harmony Run. Ich autori boli odmenení darčekovými predmetmi tejto akcie a mohli sa zúčastniť na behu Českou republikou spolu s medzinárodným tímom bežcov. Je však potrebné zdôrazniť, že takéto a im podobné aktivity slúžia Činmojovi a ďalším náboženským kultom na pozitívnu prezentáciu na verejnosti a sú trójskym koňom v našom školstve.

 

Záver

 

Niekedy sa zdá založenie náboženského hnutia ako veľmi výhodný biznis. Vodca má všetko, na čo si len spomenie - lacnú pracovnú silu, istý prísun financií, oddaných stúpencov preukazujúcich mu bezhraničnú dôveru a neochvejnú poslušnosť. Ak je vodca takej skupiny dosť „chytrý", založí si vlastné firmy či podniky a všetko zakryje pod neviditeľný závoj, na ktorého povrchu sa blyštia čriepky s vlastnými menami - harmónia, mier, láska. Je aj toto prípad Šrí Činmoja? Zodpovedanie otázky ponechám na každého z nás. Isté a dokázané je, že niektorým ľuďom tento „boh" veľmi ublížil - a to bez trestu a pozastavenia jeho „činnosti". Kto sa vyrovná s ľuďmi, ktorí utrpeli duševné, citové a psychické straty a venovali tejto pseudoviere niekoľko rokov zo svojho života? Opäť i tu musím apelo­vať na všetkých. Osobitne ale na mladých ľudí, aby nespadli do pavučiny, z ktorej je ťažká cesta späť; a taktiež na učiteľov, aby si vždy zistili podrobné informácie o skupinách, ktoré prednášajú v školách. Pretože i za tými najhumánnejšími heslami sa často môže skrývať niečo úplne, ale úplne iné.

 

Poznámky:

1 Jeden z mnohých citovaných výrokov Šrí Činmoja znie: „Money power is heart power". Inými slovami: sila peňazí, ktorá predstavuje určitý druh energie, sa správa priamoúmerne k sile srdca a tiež k veľkosti úsilia vydať sa vodcovi. Slúži ako dôkaz lásky k nemu. Za Činmojovými činnosťami stojí nepriehľadná sieť jeho firiem, napríklad: SEWA firmy - SEnsations-WArenhaus und SEensationWArehouse. Ďalšou „obchodnou" firmou je veľmi známy Madal Bal s predajom najrozličnejších vecí, ktoré majú s duchovnosťou len málo spoločné (napr. ručné náradie, kúpeľňové doplnky, domáce potreby a i.).

2 Šrí Činmoj rozlišuje blaženosť (slasť) a zábavu (radovánky). Podľa Šrí Činmoja sú to dve úplne odlišné veci. Ak sa človek snaží o vnútorný duchovný život, prijme blaženosť (slasť); keď sa snaží o bežné ľudské žitie, prijme zábavu (radovánky). Po zábave nasleduje podľa Činmoja nutne frustrácia, pretože človek v radovánkach nenájde žiadne trvalejšie naplnenie. Ale blaženosť sama je vraj všenaplňujúca. Túto blaženosť dostaneme len v duchovnom spojení s božským, s naším vnútorným bytím. Musíme vedieť, čo chceme. Keď chceme zábavu, postačí chvíľkové spojenie medzi mužom a ženou. Keď chceme slasť, nehynúci nektár, nehynúcu blaženosť, potom sa musíme vydať na cestu spirituality a uskutočniť spojenie medzi človekom a bohom. (Sri Chinmoy antwortet: Sexualität)

3 Pri výchove a vyučovaní sú dve cesty: súcit a disciplína. Boh uprednostňuje cestu súcitu, dieťa vraj tak bude schopné napredovať omnoho rýchlejšie. „Súcit je prvý a najdôležitejší prístup pri práci s neposlušnými deťmi. Prísnosť je posledná možnosť." (Šrí Činmoj, 1999, s. 95-96)

 

Literatúra a internet:

1. Co můžete udělat ve Vaší škole (2010) - http://www.worldharmonyrun.org/czechrepublic/schools/comuzete

2. Der Chinmoy-Kult: Guru verlangt Enthaltsamkeit und hat selbst Sex mit Anhängerinnen praktiziert (2008) - http://www.agpf.de/Chinmoy.htm

3. Der Chinmoy-Kult-Konzern (2005) - http://www.agpf.de/Chinmoy-Firmen.htm

4. Der Weltfriedenslauf, bezeichnet auch als Marathon, Self-Transcendence-Lauf und ähnlich (2008) - http://www.agpf.de/Chinmoy.htm#Weltfriedenslauf

5. Harmony tým (2010) - http://cz.srichinmoycentre.org/clenove/clanky/harmony_tym

6. Hudáková, A., Korínek, M.: V zajatí krásnych pocitov. Rozmer 4/2003

7. Šrí Činmoj: Detské srdce a detské sny: Sprievodca pre rodičov a deti. Madal Bal, Bratislava 1999

8. Iláš, P.: V moci kultu. Rozmer 1-2/2004

9. Interview mit einer ehemaligen Sri Chinmoy-Anhängerin (2000) - http://www.relinfo.ch/chinmoy/extxt.html

10. Money power is heart power (2008) - http://www.agpf.de/Chinmoy.htm#moneypower

11. Novotný, T.: Chuť kultu - Sri Chinmoy. Rozmer 1-2/1999

12. Odhalenie. Svedectvo bývalej žiačky o guruovom sexuálnom zneužívaní. Rozmer 2/2006

13. Program pre školy a deti (2010) - http://www.worldharmonyrun.org/czechrepublic/schools

14. Program „Tým harmonie" (2010) - http://www.worldharmonyrun.org/czechrepublic/schools/program

15. Sex mit Chinmoy: ein Bericht (2004) - http://www.agpf.de/Chinmoy-Ex.htm#SexwithGhose

16. Světový běh harmonie (2010) - http://cz. srichinmoycentre.org/svetovy_beh_harmonie

17. Sri Chinmoy antwortet: Ehe - http://www.srichinmoyantwortet.com/themen/ehe

18. Sri Chinmoy antwortet: Erziehung - http://www.srichinmoyantwortet.com/themen/erziehung

19. Sri Chinmoy antwortet: Familie und Meditation - http://www.srichinmoyantwortet.com/themen/familie-und-meditation

20. Sri Chinmoy antwortet: Sexualität - http://www.srichinmoyantwortet.com/themen/sexuelle-enthaltsamkeit

21. Šrí Činmoj (2011) - http://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%A0r%C3%AD_%C4%8Cinmoj#cite_note-dailyindia-20

22. Tycho, A. P.: Tak mnoho cest. Spolek moravských nakladatelů, Olomouc 2001

23. „Ullas": Sex-Behauptungen sind wahr (2008) - http://www.agpf.de/Chinmoy.htm#Ullas

24. Vojtíšek, Z.: Náboženství a sekty v České republice. Portál, Praha 2004