Jedným z dôsledkov zákonnej registrácie Náboženskej spoločnosti svedkovia Jehovovi v ČR (NSSJ) je okrem nezanedbateľných colných a daňových úľav možnosť zo zákona požiadať o priznanie osobitných práv. Tieto práva zahrnujú napríklad možnosť vyučovať náboženstvo v školách, vykonávať duchovnú službu vo väzniciach, uzatvárať cirkevné sobáše a zachovávať spovedné tajomstvo.

Svedkovia Jehovovi (SJ) v Českej republike požadujú od štátu, aby mohli získať výsadu spovedného tajomstva. Znenazdajky začali tvrdiť, že predstavitelia zborov SJ sú v postavení tzv. starších a ako takí majú nárok - podobne ako členovia iných cirkví - zachovávať spovedné tajomstvo. Paradoxom ale je, že ono spovedné tajomstvo vyžadujú presadiť v ČR, hoci celosvetovo tvrdia, že u nich neexistuje žiadna kňazská trieda a sú si všetci pred Bohom rovní. Od najmenšieho až po najvyššieho funkcionára. Čo sa teda za tým skrýva?

Vo svete sa medzi členstvom SJ množia prípady pohlavného zneužívania detí a evidentne sa ich vedenie snaží všetko ututlať a v tichosti zmiesť problém zo stola. Zo zdrojov blízkych vedeniu SJ sa práva na spovedné tajomstvo svedkovia budú domáhať i na Slovensku. Podľa českej legislatívy musí cirkev na svoje zaregistrovanie predložiť tzv. základný dokument, ktorý obsahuje principiálnu charakteristiku náboženskej spoločnosti a tiež vymedzuje práva a povinnosti osôb, ktoré sa k tejto spoločnosti hlásia. Je smutnou skutočnosťou, že drvivá väčšina radových SJ nikdy tento dokument nečítala, i keď pri svojom krste každý SJ v podstate sľubuje i vernosť organizácii. Tento základný dokument však v ČR nedávno lídri NSSJ v tichosti zmenili.

V dokumente NSSJ z 30. novembra 2006 sa píše: „Spoločnosť nemá triedu duchovných. V každom zbore je rada starších, ktorá sa ujíma vedenia v zborovej činnosti a vykonáva pastiersku prácu. Kresťanskú duchovnú činnosť sú oprávnení vykonávať všetci svedkovia Jehovovi." Ale po úpravách vynútených prehranými súdnymi spormi sa v tomto dokumente zaslanom Ministerstvu kultúry ČR a zverejnenom na http://www.mkcr.cz vo februári t. r. už uvádza: „Osobami vykonávajúcimi úrad duchovných v zmysle zákona č. 3/2002 Zb., v platnom znení, sú menovaní starší zboru svedkov Jehovových."

Keďže celý čas NSSJ jednoznačne vo svojom dokumente uvádzala, že „spoločnosť nemá triedu duchovných", nepriznalo jej ministerstvo kultúry právo spovedného tajomstva. Tohto práva sa NSSJ následne dožadovala podaním žaloby na ministerstvo kultúry. Súdne spory SJ ale prehrali. V rozpore so základným dokumentom a aj s tvrdením Strážnej veže sa v snahe presvedčiť súd v žalobe účelovo uvádza, že NSSJ má skupinu osôb, ktorú možno zaradiť pod pojem „duchovný". Pre priznanie oprávnenia na výkon tohto zvláštneho práva je však nutná existencia duchovných v registrovanej cirkvi či náboženskej spoločnosti, a spovedné tajomstvo alebo právo obdobné spovednému tajomstvu musí byť tradičnou súčasťou učenia náboženskej spoločnosti najmenej 50 rokov. Ako potvrdenie toho predložila NSSJ pri súdnom konaní vyznačené pasáže z výtlačku Strážnej veže z novembra 1945. V týchto textoch však nie je obsiahnuté nič, čo by jednoznačne preukazovalo tvrdenie žalobcu.

V kasačnej sťažnosti sa SJ snažili preukázať, že v NSSJ existuje skupina členov, ktorých možno chápať ako duchovných v zmysle zákona č. 3/2002 Zb. Uvádzajú, že sa „práva mlčanlivosti nedomáha pre všetkých svojich členov (...), ale iba pre pomerne malý okruh členov, ktorých možno celkom jednoznačne identifikovať". Pod týmto malým okruhom myslia starších v jednotlivých zboroch SJ. Ale Najvyšší správny súd vo svojom rozsudku z 28. februára 2006 túto žalobu zamietol a NSSJ toto osobitné právo nezískala. Následne sa dožadovala získať toto právo aj u Ústavného súdu ČR, no ten jej sťažnosť 6. marca 2008 definitívne zamietol.

Svojim členom a verejnosti NSSJ ale naďalej tvrdila, že síce vznikla v cirkvách trieda známa ako duchovenstvo, „medzi svedkami Jehovovými to tak ale nie je. Prečo nie? Pretože to tak nebolo ani v kresťanskom zbore v prvom storočí" (Strážna veža z 15. 11. 2000). Ministerstvu kultúry, súdu a štátnym orgánom sa však snažili dokazovať pravý opak. Rozpor odstránili až v roku 2009, keď záhadne zmenili iba niekoľko viet základného dokumentu, ktorý následne zaslali Ministerstvu kultúry ČR.

Natíska sa otázka, prečo sa NSSJ tak veľmi usilovala získať právo zachovávať mlčanlivosť pre starších v zboroch SJ? V súvislosti s celosvetovým odhaľovaním krytia prípadov zneužívania detí medzi svedkami je na ňu ľahké dať odpoveď. Pokiaľ by mali starší SJ priznané toto právo, nie sú trestne zodpovední, ak sa dozvedia, že sa niekto dopustil napríklad trestného činu zneužívania zverenej osoby a neoznámia to. Avšak pokiaľ trestný čin pohlavného zneužívania naďalej prebieha alebo je reálne, že sa pripravuje, nevzťahuje sa ani na duchovných cirkví mlčanlivosť a musia ho oznámiť (Trestný zákon, § 167 Neprekazenie trestného činu). Otázkou ale je, ako toto predkladá vedenie NSSJ obyčajným členom a starším zborov.

I keď sa podarí SJ súdne opakovane presadiť právo na „spoveď", ani spovedné tajomstvo nemôže donekonečna kryť prípady zneužívania detí. A to v žiadnej cirkvi ani náboženskej spoločnosti nikde na svete. Obzvlášť v organizácii Strážna veža, ktorá tvrdí, že jediná na zemi zastupuje záujmy Božie a je úplne čistá a nepoškvrnená.

Spoločnosť Strážna veža uplatňuje u svojich členov tzv. zásadu mlčanlivosti, čo znamená, že SJ, ktorých sa týka akýkoľvek právny prípad, môžu o tejto záležitosti hovoriť iba s Právnym výborom (zvolení traja a viacerí členovia daného zboru SJ v tej-ktorej lokalite), inak by mali o veci mlčať. Po prvýkrát sa o pohlavnom zneužívaní detí v rámci organizácie Strážna veža začalo celosvetovo nahlas medzi svedkami hovoriť okolo roku 1984. Vzhľadom na vzrastajúci problém, ktorý medzi SJ s pedofíliou rástol a viac sa o probléme hovorilo, spoločnosť Strážna veža vydala sériu článkov v časopise Prebuďte sa! z 22. januára 1985 pod názvom Pohlavné zneužívanie detí - nočná mora každej matky. Vedúci predstavitelia Strážnej veže tak neadresne publikovali rozsiahly materiál o tomto probléme. Vedeli, že rodičia, svedkovia Jehovovi, potrebujú jasné pokyny, ako svoje deti pred zneužívaním chrániť a ako rozpoznať signály, že sa obťažovanie deje. Bohužiaľ, v článkoch určených na pomoc obetiam zneužívania a tým, ktorí sa o ne starajú, bolo veľmi málo informácií ohľadne toho, ako sa vyrovnať s dopadmi zneužívania; neobsahovali ani pokyny, aby sa zneužitie okamžite ohlásilo štátnym orgánom.

Ústredie Strážnej veže v Brooklyne zhromažďuje už mnoho rokov informácie o pedofiloch medzi SJ do tajnej databázy. Advokátska kancelária Love and Norris, zastupujúca niektoré obete zneužívania, dosiahla významný úspech, keď súd v NAPA County v Kalifornii v októbri 2006 rozhodol, že spoločnosť Strážna veža má sprístupniť štátnym orgánom údaje z tejto databázy.

Jedna z významných exsvedkýň Jehovových, Barbara Andersonová, ktorá pracovala dokonca i v redakčnom oddelení brooklynského ústredia a SJ bola v rokoch 1954 - 2002, napísala - vzbudiac veľký záujem čitateľov v USA - obsiahlu knihu, ktorá odhaľuje otrasné prípady zneužívania detí medzi SJ (http://www.watchtowerdocuments.com/secrets.html). V diele zdokumentovala tisíce prípadov sexuálneho zneužívania detí medzi SJ po celom svete a ututlávania týchto afér na rozkaz najvyššieho vedenia - tzv. Vedúceho zboru. V knihe napríklad vysvetľuje aj to, prečo svedkovia tieto prípady taja, prečo v prípadoch pedofílie žiadajú dôkazy zo strany dvoch SJ a prečo od obetí vyžadujú mlčanlivosť. Andersonová spomína: „Hoci sa o tom v článku v Prebuďte sa! nepísalo, v centre pozornosti bolo také množstvo obvinení z pohlavného zneužívania detí, ktorého sa dopustili páchatelia z radov svedkov Jehovových, že ich nebolo možné ignorovať. Ako som sa neskôr dozvedela, existovala výnimka z pravidiel, ktorými sa členovia organizácie svedkov Jehovových mali vo svojich zboroch riadiť: nemali o sexuálnom obťažovaní informovať príslušné orgány."

Organizácia, ktorá o sebe tvrdí, že je jediná čistá na svete, prípady popierala a zakazovala ich riešiť mimo vlastného rámca. Polícia ani iné orgány sa do prípadov nemali miešať. Obvinení zo sexuálneho obťažovania detí u SJ sa riešili tajne, a to právnymi výbormi v rámci zboru. Keby však obvinenia vznesené obeťami boli spochybnené a proti pedofilom by sa nepodnikli potrebné disciplinárne opatrenia, od jednotlivých postihnutých svedkov sa vyžaduje, aby si nechali svoje názory pre seba, pretože inak sa disciplinárne opatrenia obrátia proti nim. V dôsledku toho boli niektorí členovia roztrpčení, ale mlčali, pretože boli presvedčení, že ich zneužitie bolo v organizácii Strážna veža ojedinelým prípadom. Nespokojným členom hovorili: „Čakajte na Jehovu," veď On zotrie všetky ich slzy v budúcom pozemskom raji. Vnútri zborov sa preto tutlalo toto špinavé tajomstvo a tí, čo sa zneužívania dopúšťali, boli z nejakého neznámeho dôvodu chránení.

„Jedno obzvlášť nechutné tajomstvo sa týkalo osobných pokynov, ktoré rozoslal v roku 1992 jeden z členov Vedúceho zboru. Bol ním podľa Harryho Peloyana (prominentného úradníka ústredia v Brooklyne, čo toto tajomstvo publikoval) Ted Jaracz (najvyšší predstaviteľ SJ - člen Vedúceho zboru), ktorý svoje pokyny rozoslal niekoľkým oblastným a krajským dozorcom. Mali sa stretnúť s obeťami zneužívania a prinútiť ich mlčať s vyhrážkou, že ich zbavia príslušnosti k spoločenstvu. V kancelárii Harryho Peloyana som v roku 1994 spoločne s manželom prelistovala zložku plnú listov, v ktorých si ľudia z celej krajiny do ústredia sťažovali na vzniknutú situáciu," spomína Andersonová.

Ak sa sexuálne zneužívanie udialo vnútri zboru SJ, prípad sa väčšinou polícii nenahlasoval, lebo ústredie Strážnej veže striktne vyžadovalo doslovné dodržanie biblického pokynu (Dt 19, 15), aby sa aj zločin na nevinných deťoch riešil iba v prípade, že sú k dispozícii dvaja alebo traja očití svedkovia. Skutočným pozadím je však nepoškodiť „dobrú povesť" SJ. Čiastočne sa hranica prelomila v rokoch 1999 až 2001, keď Veľkou Britániou a ďalšími štátmi otriasala aféra pedofilov medzi SJ (pozri webstránku organizácie Mlčiace ovce, ktorá bráni záujmy obetí zneužívania medzi SJ - http://SilentLambs.org).

Aký je vlastne postoj vedenia SJ k pedofilom vo vlastných radoch?

 Oficiálne SJ tvrdia, že sa ich organizácia pedofilom vyhýba a problémy, že by niektorý z ich členov deti zneužíval, neeviduje. Avšak takisto ako v zahraničí i v Českej republike tá istá organizácia rozosiela do zborov, kde tieto problémy údajne nie sú, pre úzky okruh tzv. starších listy, v ktorých napríklad vysvetľuje, že by o problémoch zneužívania nemali v zbore vedieť ženy: „Keď obeť zneužívania obviní niektorého člena kresťanského zboru z toho, že ju obťažoval, nebolo by vhodné, aby sa o tejto veci dozvedela sestra," píše sa v liste NSSJ v ČR radám starších z 23. 3. 1992.

V ČR a SR sa o tomto probléme príliš nehovorí. Médiá si „našťastie" pedofilov SJ príliš nevšímajú alebo nemajú možnosť o nich písať. Pokiaľ sa niečo neprístojné stane, skôr, než sa to niekto dozvie, dotyčného väčšinou vylúčia a nepovažujú ho už za člena SJ. To však neznamená, že sa nič také nedeje.

Pravdou ale je, že pre českých a slovenských starších zborov tento problém existuje už dlho. Tiež vedenie Spoločnosti túto skutočnosť celosvetovo potvrdzuje. Strážna veža z 1. 8. 1986 pripúšťa existenciu pedofilov medzi SJ slovami: „Je to síce otrasné, no nemravného konania vrátane homosexuality, výmeny manželiek a obťažovania detí sa dopustili aj niektorí ľudia známi v Jehovovej organizácii. Je tiež potrebné poukázať na to, že v minulom roku odňali spoločenstvo s kresťanským zborom 36 638 osobám, z ktorých väčšina sa dopúšťala nemravnosti..."

Z ústredia SJ v Prahe bol odoslaný i list zo dňa 7. septembra 1995 označený „Všetkým radám starších" s týmto obsahom: „Drahí bratia, sme radi, že vám v tomto liste môžeme naznačiť niektoré smernice, ktoré vám, ako dúfame, pomôžu chrániť deti, čo sa stali obeťami zneužitia, a ktoré vám pomôžu komunikovať s tými bratmi alebo sestrami v zbore, čo sa pohlavného zneužitia dopustili." V druhom odseku sa odporúča prípady riešiť interne vnútri organizácie, tá je na prvom mieste, nikde sa nehovorí o nevyhnutnosti nahlásiť toto konanie štátnym orgánom. „Pokiaľ je nejaký člen zboru obvinený z obťažovania detí, starší by sa mali okamžite spojiť s právnym oddelením NSSJ. Nehľadiac na to, či obvinenie bolo alebo nebolo oznámené úradom; ak sa potvrdí, že sa nejaký člen zboru previnil zneužitím dieťaťa, je nutné podniknúť príslušné kroky v súlade s pokynmi právneho oddelenia spoločnosti SJ."

Z listu tiež vyplýva, že pedofil dokonca nemusí byť potrestaný ani vylúčením z radov SJ; pokiaľ sa prípad nedostane na verejnosť, je pedofil ďalej členom zboru, len sa stráži jeho postoj k deťom: „Keď Právny výbor rozhodne, že osoba, ktorá dieťa obťažovala, zastáva postoj kajúcnosti, a že teda ďalej zostane členom kresťanského zboru, mali by starší podniknúť kroky, aby zneužité dieťa malo ochranu." To je na pomery medzi SJ neobvykle tolerantný postoj k takému závažnému hriechu. S osobou, ktorá sa previní napríklad iba tým, že opakovane hovorí s niekým z vylúčených, sa často zaobchádza omnoho nekompromisnejšie - je vylúčená.

Je pochopiteľné, že organizácii SJ by nerobilo dobrú reklamu rozmazávanie prípadov obťažovania detí napríklad v tlači. Jednako jeden z veľkých prípadov, ktorý sa dostal na verejnosť, je z roku 2006. Vtedy ústredie SJ mimosúdne odškodnilo 16 obetí, ktoré zneužili starší alebo služobní pomocníci v zboroch SJ. Tlačová agentúra Associated Press informovala verejnosť, že sa skončilo súdne stíhanie trvajúce niekoľko rokov. To vyústilo na jeseň 2006 do rozsudku, ktorý požadoval, aby ústredie SJ poskytlo súdom údaje zo svojej tajnej brooklynskej databázy vedenej o prípadoch sexuálneho zneužívania.

Na tlačovej konferencii uskutočnenej 10. mája 2007 v Nashvile predložila organizácia Mlčiace ovce dokumenty o prebehnutom mimosúdnom vyrovnaní. Z podstaty dohody sa nemôže reálne vyplatená suma oficiálne zverejniť, ale odhadom založeným na podobných prípadoch môže ísť celkovo o 50 až 60 miliónov dolárov.