Armagedon (permanentne) za dverami

PETR VELECHOVSKÝ


Táto frustrujúca skutočnosť pre SJ predstavuje ohromné úskalie, na ktorom znovu a znovu stroskotávajú. Najprv na ňom stroskotal sám zakladateľ Russell v roku 1914, potom jeho nástupca Rutherford (1925) a tretím bol Frederick Franz o celé polstoročie neskôr (1975). Nakoniec naň najskôr narazí celé hnutie, ktoré sa v krátkom čase bude musieť roku 1914 definitívne vzdať. Ústup od tohto roku, pre SJ takého magického, napokon už nastal vo chvíli, keď organizácia Strážna veža začala upravovať definíciu generácie roku 1914, ktorá sa s ním dlho zdala byť nerozlučne spätá. Podívajme sa teda na niektoré jej „zaručené" predpovede a výpočty.

 

Sedem nesplnených udalostí

Je zrejmým faktom, že v období rokov 1914 až 1915 sa zo siedmich základných očakávaní C. T. Russella, ako ich jasne formuloval v siedmich bodoch knihy The Time Is at Hand,1 nesplnilo ani jediné: Božie kráľovstvo neprevzalo vládu nad zemou; Ježiš Kristus sa nestal novým panovníkom zeme; členovia Kristovej nevesty neboli oslávení duchovnou nebeskou existenciou, ale zostali vo fyzickom tele na zemi; Jeruzalem sa nestal slobodným mestom s výlučnou židovskou správou - časy pohanov sa neskončili; židia sa nestali kresťanmi, ich „zatvrdenie" sa nijako nezmenšilo; nenastalo veľké súženie, ktoré by sa už nikdy neopakovalo a na svete nenastala vláda anarchie; a nakoniec, v priamom kontraste so siedmym bodom, pohanská socha v podobe rôznych vlád ešte väčšmi upevnila svoju pozíciu a postupne v mnohých častiach sveta dokonca prudko narástli totalitné vládne systémy.

Akokoľvek zarážajúce to môže byť pre všetkých dnešných SJ, pre pochopenie ich vlastnej histórie je absolútne nutné, aby si uvedomili, že vôbec nič z toho, čo Russell očakával, sa nesplnilo. Ako ďalej ukážem, je to jediný spôsob, ako sa vyhnúť zhubnému postupu opakovania rovnakých chýb, ktorého prvopočiatok bol zvolený v roku 1925.

Nezaškodí uviesť na tomto mieste presné znenie všetkých siedmich Russellových očakávaní:

1. V tomto roku (1914) Božie kráľovstvo začne preberať vládu nad zemou a zakrátko nato bude „zriadené" alebo pevne založené na tejto zemi, a to na troskách prítomných inštitúcií;

2. V tomto roku sa preukáže, že ten, ktorému náleží panstvo, bude na zemi prítomný ako jej nový panovník; taktiež to, že bol prítomný už dosť dlhý čas pred týmto dátumom;

3. Preukáže sa, že v určitý čas pred týmto dátumom posledný člen Bohom vyvolenej Kristovej nevesty, „kráľovského kňazstva", „Kristovho tela" bude oslávený spolu so svojou Hlavou; kráľovstvo nemôže byť zriadené bez toho, aby sa všetci Kristovi spoludedičia k nemu pripojili a začali vládnuť spolu s ním;

4. Od tejto chvíle Jeruzalem už nebude pošliapavaný pohanmi, ale povstane z prachu (...) „časy pohanov" sa dočkajú svojho naplnenia;

5. Preukáže sa, že zatvrdenie Izraela začne ustupovať, pretože „časť Izraela prepadla zatvrdeniu, avšak len do toho času, kým nevojde plný počet pohanov" (Rim 11, 25);

6. Preukáže sa, že „hrozné súženie, aké nebolo od počiatku sveta až do dneška", dosiahne svoj vrchol v celosvetovej vláde anarchie; a potom sa ľudstvo zastaví a pozná, že Jehova je Boh a On bude vyvýšený nad celou zemou (Ž 46, 10);

7. Preukáže sa, že pred týmto dátumom Božie kráľovstvo, organizované a vládnuce, bude prítomné na zemi, a že v tom čase uderí do pohanskej sochy a rozmetá ju na kusy a úplne zničí moc týchto kráľov (Dan 2, 34).

 

Zamlčiavanie a zahmlievanie

Zamlčiavanie skutočností ako spôsob ako neodradiť doterajších členov a získavať nových priaznivcov je boľavým miestom Svedkov. Jeho najevidentnejším prejavom je cielené potlačovanie čítania kedysi platnej literatúry SJ, pretože zastarela a obsahuje názory protichodné s tými, ktoré sa momentálne presadzujú.

Toto platí hlavne o Russellových a Rutherfordových knihách. Navzdory tomu, že nebyť Russella, Svedkovia by dnes jednoducho neexistovali, žiadne jeho kedysi také slávne knihy neboli nikdy preložené do češtiny a predložené členom na nahliadnutie. Obdobné zamlčovanie je v prípade Rutherfordovho diela. V jeho prípade už veľmi veľa kníh, ktoré napísal, bolo do češtiny preložených, avšak ich vydávanie sa skončilo s jeho smrťou roku 1942. Nikdy sa neuskutočnili ani reprinty jeho kníh pre bežných členov.

Vďaka tomuto zamlčovaniu a skrývaniu staršej literatúry sa dejiny SJ začínajú pre každého potenciálneho nového člena knihou, ktorá sa práve „študuje" ako hlavná náuková učebnica vo chvíli, keď sa so Svedkami zoznámi. A v dôsledku toho celé dejiny SJ pre neho začínajú momentom toho roku, keď sa stane Svedkom. Minulosť, ktorá by siahala ďalej, než je okamžik vstupu daného Svedka do organizácie, jednoducho medzi SJ neexistuje.

Takže dnes SJ v Čechách a na Slovensku môžeme rozdeliť do štyroch základných povojnových (2. svetová vojna) historických skupín, a to podľa toho, ktorú knihu s nimi - ako ešte so záujemcami - SJ „študovali". Tieto skupiny sa delia podľa kníh: Boh nech je pravdivý (1946), Pravda, ktorá vedie k večnému životu (1968), Môžeš žiť navždy v pozemskom raji (1982) a Poznanie, ktoré vedie k večnému životu (1995). Ďalej do histórie „pamäť" SJ na Slovensku nesiaha.

Ako príklad zamlčovania a zahmlievania uvedieme náuku Svedkov o svojej organizácii a ich postoj k židovskému národu.

Žiadny Svedok dnes nepochybuje o tom, že Boh vždy organizoval svojich verných ctiteľov a viedol ich v jednom zoskupení, ktoré sa výrazne líšilo od ostatných veriacich. Slovo organizácia, bežne medzi Svedkami uplatňované v ich spoločenstve, v nich vzbudzuje pocit dôvery, hrdosti a autority. Organizácia rovná sa „MY", jediní Bohom vedení ľudia, ľudia, ktorých Boh privádza z bezbožného sveta a babylonských náboženských organizácií. Bez členstva v tejto organizácii nie je možné ani porozumieť Biblii, ani prežiť Armagedon, a to zvlášť vtedy, ak ide o odpadnutého člena.

Avšak Russell sa po celý svoj život akejkoľvek organizácii bránil a bol zásadne proti vzniku každej novej náboženskej skupiny. Svoje presvedčenie zdôvodňoval veľmi hodnoverne tým, že vznik hocakej novej skupiny by bol len ďalšou frakciou v už i tak dosť rozdelenom kresťanstve, a že Boh tak či tak pozná tých, ktorí mu patria - bez ohľadu na to, v akej cirkvi sú.

Rutherford, nasledujúci prezident Strážnej veže, tento názor úplne prevzal.2 Ešte v roku 1918 tvrdil: „Ježiš Kristus nikdy neorganizoval veriacich a Ježiš nezomrel len pre tých vyvolených a Ježiš nenariadil, aby veriaci boli organizovaní." Avšak roku 1925 sa rozhodol úplne zmeniť celoživotný Russellov názor (v tom čase už 30 rokov trvajúci) o zhubnom vplyve všetkých náboženských organizácií na osobný život kresťanov i celkový stav sveta. Úplne zavrhol zásadu o neorganizovanosti bádateľov Biblie, ktorá bola základným pilierom hnutia, podstatou ich existencie a rozpoznávacím znakom slobody v Ježišovi Kristovi, a v článku v Strážnej veži z 1. marca 1925 nazvanom Zrodenie národa položil základy úplne opačného smeru: vytvoreniu novej náboženskej organizácie, ktorú v roku 1931 pomenoval svedkovia Jehovovi.

Tento obrat bol taký prudký a neprijateľný, že sa proti Rutherfordovi postavili i všetci ním menovaní a jemu hlboko oddaní členovia redakčného výboru Strážnej veže, čo malo za logický následok jedno z prvých organizačných opatrení - zrušenie celého redakčného výboru. Následne brániacich sa členov vyobcoval aj z organizácie. Tento krok Rutherford neskôr zľahčil a nazval ho rozhodnutím Pána: „...článok bol vydaný a to v skutočnosti znamenalo koniec redakčného výboru a naznačilo, že Pán sám vedie svoju organizáciu".3

Kto zo Svedkov, pre ktorých organizácia znamená tak mnoho, že počúvajú jej pokyny ako pokyny Božie, si je dnes vedomý toho, že jeho organizácia až do roku 1925 nielen vôbec neexistovala, ale bola pre hnutie úplne neprijateľná? A to navzdory tomu, že i keď je téme organizácie venovaná celá 15. kapitola súčasnej knihy Svedkovia Jehovovi - hlásatelia Božieho kráľovstva opisujúca jej históriu,4 informácie v nej sú tak dôkladne zahmlené, že čitateľ má dojem, že vývoj k dnešnému stavu bol síce trochu komplikovaný, ale že Russell sám v podstate „vytvoril pevnú cirkevnú organizáciu", bádateľov Biblie, a súčasný stav je tak v súlade s jeho prvotným prianím a cieľom. Nič však nie je pravde vzdialenejšie.

Z brožúry Milióny teraz žijúcich ľudí nikdy nezomrú jednoznačne vyplýva, že vtedajší bádatelia Biblie považovali židovský národ za Bohom vyvolený a že v svojej literatúre intenzívne podporovali návrat Židov do Palestíny. Kto brožúru číta, ten nemôže pochybovať o tom, že bádatelia Biblie sú jednými z najväčších zástancov doslovného, fyzického Izraela. Na prstoch ruky by sa dnes však dali spočítať Svedkovia, ktorí si sú rozsahu tejto spolupráce vedomí. Dôvod je jednoduchý: nikde sa o tom vo svojej povojnovej literatúre nemôžu dočítať.

 Spočiatku SJ protižidovskú teológiu odmietali. Akokoľvek, v roku 1932, rok pred tým, než sa Adolf Hitler stal ríšskym kancelárom Nemecka, v čase, keď boli už Svedkovia v Nemecku silno prenasledovaní - došlo v ich postoji k určitému obratu. Publikácia Svedkovia Jehovovi - hlásatelia Božieho kráľovstva to vysvetľuje skreslene takto:

„Bádatelia Biblie si boli plne vedomí mnohých proroctiev o obnove, ktoré odovzdali starovekému Izraelu Boží proroci. (...) Až do roku 1932 sa domnievali, že platia výslovne na prirodzených Židov. Verili preto, že Boh opäť prejaví Izraelu priazeň, postupne Židov privedie späť do Palestíny, otvorí ich oči pravde o Ježišovi ako Vykupiteľovi a mesiášskom Kráľovi a použije ich ako prostredníkov k požehnaniu všetkým národom. V duchu tohto porozumenia hovoril Russell k veľkým skupinám židovských poslucháčov v New Yorku aj v Európe na námet Sionizmus v proroctve a Rutherford napísal roku 1925 knihu Útecha pre Židov. Postupne však začínalo byť zrejmé, že to, čo sa vo vzťahu k Židom odohrávalo v Palestíne, nebolo splnením Jehovových vznešených proroctiev o obnove. Na Jeruzalem v 1. storočí prišlo spustošenie preto, lebo Židia zavrhli Božieho Syna, Mesiáša, vyslaného v Jehovovom mene (Dan 9, 25-27; Mt 23, 38-39). Bolo stále zrejmejšie, že ako národ nezmenili svoj postoj."5

Toto vysvetlenie však nie je pravdou o zmene postoja SJ k Židom. To, čo ich predstavitelia od roku 1932 začali hlásať ohľadne Židov, nebolo iba suché konštatovanie, že „návrat niektorých Židov do Palestíny nebol motivovaný láskou k Bohu", ale boli to i povýšenecké súdy nad týmto národom.

Začiatkom zmeny Rutherfordových postojov sa stala udalosť v Nemecku: tamojšie prenasledovanie členov hnutia a v apríli 1933 obsadenie kancelárií a objektov SJ v Nemecku. Ochromenie sídla znamenalo takmer koniec tohto hnutia v Európe. Vtedy boli v Nemecku najvýznamnejšie tlačiarne a centrály SJ pre Európu. Nacisti spálili v centrále vyše 25-tisíc ton ich literatúry a zhabali všetok majetok.

Aby organizácia SJ v Európe nezanikla, reagoval na túto udalosť vtedajší prezident Rutherford tým, že ríšskemu kancelárovi Adolfovi Hitlerovi odoslal po zjazde SJ v Berlíne v dňoch 25. - 28. júna 1933 list. V ňom ho oslovuje „veľavážený pán ríšsky kancelár" a píše, že „bádatelia Biblie sa usilujú o tie isté mravné ciele a ideály, ktoré proklamuje vláda nacistického Nemecka". Zároveň ho uistil, že „náboženské ciele bádateľov Biblie sú v plnom súlade s náboženskými cieľmi Nemeckej ríše". Rutherford sa tiež odvoláva na 24. programový bod Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany zaručujúci slobodu vyznania, a žiada Hitlera o navrátenie majetku a budov v Magdeburgu. No ani tento podlízavý štýl mu nepomohol k návratu majetku a v Nemecku sa začalo prenasledovanie SJ.

Bolo teda známe, že Svedkovia učili, že slová z Jeremiášovho proroctva (31, 29-34) sú použité na prirodzených Židov. Roku 1925 vydal Rutherford 128-stranovú knihu Útecha pre Židov. O štyri roky neskôr zase 360-stranovú knihu Život, ktorá bola určená predovšetkým Židom a bola medzi nimi hojne rozširovaná. Avšak po prudkom prenasledovaní Židov v Nemecku a následnom vyššie uvedenom zásahu zo strany nacistov proti SJ, keď boli obviňovaní ako židovskí prisluhovači, vydal Rutherford roku 1934 knihu Jehova, v ktorej vo výklade proroctvá týkajúce sa Židov úplne obrátil. Zrejme predpokladal, že vynechaním náuky o dôležitosti židovského národa zmierni prenasledovanie Svedkov. Doslova v nej píše: „Nová zmluva nemá nič spoločné s prirodzenými potomkami Izraela a s ľudstvom všeobecne, ale (...) je obmedzená na duchovný Izrael." Dnešní Svedkovia však tieto fakty svojej histórie prekrucujú.6

Rutherford proti Židom následne roku 1938 pritvrdil. Vydal spis Uzdravenie, v ktorom sebavedome vyhlasoval: „Židovský náboženský kult bol príčinou úplného zničenia Jeruzalema a záhuby celého národa izraelského, ktorý od toho času nikdy viac neexistoval ako národ a nikdy viac nebude smieť existovať ako taký."

Keď bolo počas 2. svetovej vojny vyvražďovanie Židov v plnom prúde, zdalo sa, že to dostatočne potvrdzuje nové Rutherfordove závery. Avšak keď bol Hitler porazený a o niekoľko rokov neskôr bol 14. mája 1948 vyhlásený štát Izrael, ukázalo sa, že Rutherfordova predpoveď o tom, že izraelský národ „nikdy viac nebude smieť existovať ako taký", bola úplne falošná. No namiesto toho, aby Svedkovia svoj omyl uznali a zamysleli sa nad tým, prečo Boh pripustil, aby po takmer dvoch tisícoch rokoch vznikol židovský štát a Židia tak znovu začali existovať ako národ, ktorý má svoju krajinu, začali radšej vyhlasovať, že Boh so zhromažďovaním Židov na území dnešného Izraela nemá nič spoločné a to z toho dôvodu, že štát Izrael sa „stal členom Spojených národov a tak ukázal, že nedôveruje Jehovovi, ale politickým národom sveta".

 

Milióny žijúcich nikdy nezomrú

V Strážnych vežiach sa v súčasnosti tiež objavujú pochvalné zmienky o tom, ako už v roku 1925 predpovedali, skrze Rutherforda, že milióny teraz - teda nie v roku 1925, ale v roku 20097 - žijúcich ľudí nikdy nezomrú. Nikde sa však neuvádza celý kontext, z ktorého toto hrdé vyhlásenie vychádza. Pôvodne sa vzťahovalo k hlásaniu konca sveta v roku 1925. Dnes však Svedkovia dávajú vete „milióny teraz žijúcich nikdy nezomrú" úplne iný význam.

Všetko sa začalo vtedy 96-stranovou brožúrou Milióny teraz žijúcich ľudí nikdy nezomrú.8 Čo bolo obsahom tejto slávnej brožúry? Hlavnými témami rozoberanými na všetkých stránkach je dokazovanie, že v roku 1925 príde koniec sveta. Pre tento dátum sú jasné dôkazy, pretože sa vyplňujú biblické proroctvá. Brožúra uvádza niekoľko hlavných bodov: koniec sveta v roku 1925 je potvrdený návratom Židov do Palestíny, úbohým mravným stavom kňazstva, politickými udalosťami predchádzajúcich rokov, rok 1925 bude milostivým rokom a jubilejným Božím rokom, kňazi majú poslednú možnosť na nápravu a poznanie „pravdy", príde koniec a milióny ľudí, ktorí žijú, nikdy nezomrú, začne večný život. Na konci brožúry bolo zhrnutých niekoľko textov z Biblie, ktoré údajne „dokazujú" spĺňanie biblických proroctiev viažucich sa k roku 1925.

Brožúra vyšla po anglicky v septembri 1920. Bola napísaná na základe Rutherfordovej prednášky, ktorú po prvýkrát predniesol 24. februára 1918 v Los Angeles v Kalifornii. Prednáška mala pôvodne názov Svet skončil - milióny teraz žijúcich možno nikdy nezomrú. O mesiac a pol neskôr bola zopakovaná v Bostone v štáte Massachusetts, tentoraz ale už s oveľa razantnejším názvom Svet skončil - milióny teraz žijúcich nikdy nezomrú. Tento nový názov, ktorý nikoho nenechával na pochybách o názore vydavateľov, sa taktiež stal nosným titulom brožúry vydanej o dva roky neskôr.

Prednáška a neskoršia brožúra bola prvým Rutherfordovým väčším dielom. Vydali ju v čase dramatických udalostí, ktoré sa odohrali tak v dejinách bádateľov Biblie, ako aj v osobnom živote Rutherforda. V októbri 1916 zomrel zakladateľ bádateľov Biblie, Ch. T. Russell, ktorý vo svojom závete jasne stanovil, že akákoľvek ďalšia publikačná činnosť sa má odohrávať pod dohľadom piatich ním vymenovaných členov redakčného výboru, no Rutherford medzi nimi nebol; jeho meno bolo spolu s niekoľkými ďalšími iba v zozname náhradníkov.

Rutherford sa stal pomocou intríg víťazom a neobmedzeným vodcom9 bádateľov Biblie (od r. 1931 SJ). To mu taktiež umožnilo, aby sa príliš neohliadal na redakčný výbor, ktorý nakoniec po roku 1925 úplne rozpustil, pretože všetci jeho členovia, hoci boli jeho úplne lojálnymi stúpencami, sa odmietli podvoliť novej náuke10 vyjadrenej v Strážnej veži z 1. marca 1925 v článku Zrodenie národa o vyvolení bádateľov Biblie. Myšlienky vyjadrené v brožúre sú pohľadom do duchovného sveta Rutherforda, ako ho chápal v rokoch 1917 až 1925.

Brožúra Milióny teraz žijúcich ľudí nikdy nezomrú dosiahla značný úspech, a to z niekoľkých dôvodov. K nim patrí dočasná záchrana myšlienky o bezprostrednom konci sveta, nadväznosť na Russellovo dielo a jej pomerne ústretový tón vzhľadom na hriešnikov, ako svetských, tak cirkevných - aspoň v porovnaní so štýlom, ktorý Rutherford zvolil po roku 1925, keď koniec sveta nenastal.

Brožúra vzkriesila k životu živoriacu nádej, že ku skončeniu sveta predsa len dôjde v súvislosti s udalosťami okolo roku 1914.11 Oživenie tejto náuky stálo za atraktívnym názvom, ktorý sám osebe budil veľkú pozornosť. Brožúra ale docielila viac, než že by vďaka svojmu príťažlivému titulu vzbudila mnoho pozornosti. Z jej obsahu je zrejmé, že jej autor bol o platnosti svojich názorov úplne presvedčený, a táto sila osobného Rutherfordovho presvedčenia vybudila chradnúcich bádateľov Biblie k obrovskej kazateľskej činnosti, a následne k rovnako nezlomnej viere, ktorej základným bodom bolo, že koniec „svetských systémov" nastane v roku 1925.

Brožúra bola takisto priamym nadviazaním na duchovné dedičstvo Russella, ktorý je v nej mnohokrát vyzdvihnutý ako ten, ktorého myšlienky stoja za zdieľaným posolstvom. Akékoľvek chronologické a teologické údaje, s výnimkou roka 1925, sú všetky do najmenších podrobností vyjadrené v Russellových Štúdiách Písem a Strážnych vežiach z jeho čias. Tým sa vytvoril spojovací článok medzi osobou zakladateľa a Rutherfordom. Je otázkou, ako by bez tejto kontinuity bádatelia Biblie prekonali ohromné problémy, ktoré pre nich vznikli v dôsledku Russellovej smrti, nesplneného proroctva či boja o nástupníctvo.

Brožúra bola preložená do jedenástich jazykov a jej námet sa stal ústredným mottom prednášok, štúdia a kázaní v desiatkach krajín. Pre českých a slovenských čitateľov stojí za zmienku, že táto brožúra bola vôbec prvým dielom bádateľov Biblie, ktoré kedy vyšlo na našom území v ich materskom jazyku. Ich časopis Strážna veža začal vychádzať po česky až roku 1923.12 Téma Milióny teraz žijúcich nikdy nezomrú, teda ľudí žijúcich v roku 1925, bola hlavnou hnacou silou činnosti bádateľov Biblie v rokoch 1918 až 1925 nielen na severoamerickom a európskom kontinente, ale i na celom svete.

 

Generácia roku 1914

Zahmlievanie medzi Svedkami prebieha tak, že sa prechod k novej náuke predstavuje buď takým spôsobom, že ide o úplne nové a úžasné porozumenie, alebo (častejšie) tak, že radoví členovia zle pochopili, čo bolo publikované v minulosti a teraz je nutné ich nesprávne porozumenie opraviť. Potom sa uvedie staré porozumenie „obyčajných Svedkov", podrobí sa kritike a predloží sa nové, oficiálne porozumenie. Vysvetľovanie toho, čo vlastne je generácia roku 1914, môže byť typickou ukážkou takého postupu.

Základným učením SJ po mnoho desiatok rokov bolo, že generácia, ktorá zažila rok 1914, tiež zažije to, čo kázal Russell, Rutherford, Knorr i Franz13: koniec sveta alebo v terminológii Svedkov „záver systému vecí", to jest odstránenie akýchkoľvek národných vlád druhým, neviditeľným príchodom Ježiša Krista. Russell učil, že sa tak stane v roku 1914, Rutherford dátum pozmenil na rok 1925 (obaja učili, že príchod bude viditeľný) a Franz tento príchod definoval v súvislosti s generáciou roku 1914 - takže taktiež stanovil dátum: namiesto určitého roku to ale bolo obdobie jednej generácie, generácie roku 1914, generácie ľudí14, ktorí boli priamymi účastníkmi udalostí v roku 1914. Túto náuku Svedkovia pozmenili vydaním Strážnej veže z 1. novembra 1995.

V čase písania tohto článku nič z tejto dogmy, za ktorej spochybnenie okamžite nasledovalo vylúčenie z radov SJ, už neplatí. Naopak, dnes sa pojem generácia z Matúša (24, 14) ani nevzťahuje na rok 1914, ani na ľudí všeobecne, ale vzťahuje sa na triedu tzv. vyvolených pomazaných kresťanov SJ - a je jedno, kedy sa narodili, hlavným kritériom paradoxne je, že musia byť v čase príchodu Armagedonu nažive! Tak sa pojem generácia roku 1914 úplne vyprázdnil a podobný osud čaká v nasledujúcich rokoch i rok 1914.

 

Nič nie je nenahraditeľné

Problém nahradzovania náuk sledujeme tam, kde sa nedá u SJ zo široko hlásaných náuk vycúvať bez straty členstva. Tu sa nedá uplatniť zahmlievanie. Nahradzovanie môžeme veľmi dobre pozorovať na vývoji náuky o tom, kto bude žiť na nebi a kto na zemi.

Russell pôvodne učil,15 že do neba pôjdu dve skupiny ľudí - Kristova nevesta a Veľký zástup. Pod Kristovou nevestou rozumel tých svojich stúpencov, ktorí sa úplne oddajú Kristovi a jeho dielu; Veľký zástup potom obsahoval mnohých z tých, čo sa tiež úprimne snažili, ale ich ľudská prirodzenosť im zabránila oddať sa úplne; preto nebudú na najvyššom mieste v nebi, ale na inej nebeskej úrovni - tak či tak, budú v nebi. Inak povedané, Veľký zástup mal byť, v čase Russellovho vyučovania, v nebi.

Rutherford toto učenie prevzal od Russella. Pretože však v roku 1925 koniec sveta nenastal a v polovici 30. rokov začalo členov rapídne pribúdať16, musel sa vyrovnať s tým, že SJ bolo už omnoho viac než 144 000. Problém vyriešil tak, že zavrhol 60 rokov platnú náuku o nebeskej nádeji pre Kristovu nevestu i Veľký zástup a vyhlásil, že Veľký zástup je pozemská trieda. Inými slovami povedané, Veľký zástup je od tej chvíle rozhodne na zemi.

Ďalej Russell učil, že nebeská nádej bola v zásade uzavretá po roku 1881, ale jednotlivé výnimky sa ešte k nebeskej triede mohli priradiť aj potom, čo sa „dvere nebeského kráľovstva" zavreli. Lenže vyvstal ďalší problém. Keď Rutherford menil náuku o nebeskom určení, musel sa taktiež vyrovnať s tým, aby sa ďalší potenciálni záujemcovia pre vstup do spoločenstva nehlásili do neba, ale počítali so životom na zemi. Podobne ako pri Veľkom zástupe, ani v tomto prípade Rutherford neprišiel s ničím novým, ale inšpiroval sa Russellovým „termínom" pre vstup do neba - s tým rozdielom, že jeho prahom roku na nanebovstúpenie nebol rok 1881, ale rok 1935. A ako inak, výnimky pre vstup do nebeskej brány boli povolené aj im. Tak v oboch prípadoch, v prípade Veľkého zástupu i konečného termínu pre vstup do neba, nešlo o žiadne významné nové náuky, ale o prevzatie týchto desaťročia používaných, jestvujúcich náukových prvkov. O ich nahradenie, použitie v rámci iných teritoriálnych a temporálnych kategórií.

Svedkovia urobili rovnakú vec, nahradenie starého (ale už neznámeho) zdanlivo novým a vzrušujúcim, vzhľadom na ďalšie fiasko nesplneného proroctva z brožúry Milióny teraz žijúcich ľudí nikdy nezomrú. A síce ohľadne biblických patriarchov, ktorí od roku 1925 mali obývať dom Beth Sarim v San Diegu, v luxusnej vile, v ktorej býval Rutherford, ale po príchode Božieho kráľovstva ju mal odovzdať vzkrieseným biblickým patriarchom. S ich vzkriesením v roku 1925 a ich spravovaním novej krajiny bol spojený text zo Žalmu 45 (16, 17). Svedkovia sa tejto náuky držali ešte po druhej svetovej vojne, i keď rok 1925 skončil pre ne fiaskom. Túto náuku však v 50. rokoch opustili.

Ďalší storočný problém SJ spočíva v tom, že od dôb svojich dvoch prvých prezidentov neustále dokazujú svoj správny výklad Biblie politickými, kultúrnymi a spoločenskými udalosťami a trendmi. Zatiaľ čo sa okolo roku 1930, po asi 50 rokoch svojej priazne židovskému etniku, úplne rozlúčili s názorom, že by Boh mal čokoľvek spoločné so súčasným židovským národom, nezabránilo im to, aby neúnavne komentovali každú väčšiu či menšiu udalosť v duchu: „A presne to bolo v Biblii predpovedané a dokazuje to, že koniec je blízko." Stačí si vziať do ruky základné učebnice vierouky z posledných 40 rokov. K nim patrí Pravda, ktorá vedie k večnému životu (1968, kap. 10), Môžeš žiť navždy v pozemskom raji (1982, kap. 18), Poznanie, ktoré vedie k večnému životu (1995, kap. 11) či Zjavenie - jeho slávne vyvrcholenie sa priblížilo (1988, celá kniha) či ktorákoľvek Strážna veža a časopis Prebuďte sa!. V roku 2009 dokonca organizujú SJ s témou blízkeho konca sveta svoje oblastné zjazdy. V danú chvíľu azda také komentáre mohli znieť presvedčivo, no zatiaľ sa ani raz nepreukázali ako smerodajné a pravdivé.

Príkladov takýchto „nezvratných dôkazov" z čias pôsobenia Russella a Rutherforda je mnoho, ale klasickou ukážkou v brožúre Milióny teraz žijúcich ľudí nikdy nezomrú je ich výklad17 rusko-tureckej vojny v roku 1878 a Balfourovej deklarácie z roku 1917. Obe udalosti komentujú ako nesporný dôkaz toho, že zrútenie svetských systémov je bezprostredne blízko práve preto, lebo Židom sú priznané práva, navracajú sa do Palestíny. Z odstupu desaťročí tieto udalosti znejú potom smiešne: „Zvláštna denná správa z 1. marca 1920 hovorí: ‚3000 školských detičiek jeruzalemských, sláviacich slávnosť stánkov, nasadilo 500 stromov v predmestiach jeruzalemského mesta. Podľa lesného programu má sa v tomto roku nasadiť spolu jeden milión stromov.‘ (...) Iná denná správa zaznamenáva pod dátumom 26. marca 1920: ‚Dnes kvitne na pustej kedysi pôde 150 000 olivových stromov a 10 000 mandľových. Vlani bolo predaných 100 000 libier mandlí, ktoré dohromady s predanou kožou a vlnou hovädzieho a baranieho chovu vyniesli 15 percent základného kapitálu.‘" Z dnešného pohľadu si skutočne musíme klásť otázku, ako vôbec niekto mohol pokladať za splnenie biblického proroctva to, že „3000 školských detičiek jeruzalemských, sláviacich slávnosť stánkov, nasadilo 500 stromov" alebo to, že sa predalo 100 000 libier mandlí.

 

Russell verzus James Usher

Za Russellových čias bola bežne uznávaná chronológia Jamesa Ushera, publikovaná ako súčasť mnohých Biblií a považovaná za štandardnú prácu vo svojom odbore. Russell sa s Usherom líšil o 124 rokov, čo sa týka obdobia od stvorenia až do roku 70, keď bol spustošený Jeruzalem. Celkovo sa líšili v štyroch bodoch, ale najvýznamnejší rozdiel bol 100 rokov a týkal sa práve 450-ročného obdobia sudcov. Podľa Russella sa Usher mýli, keď v súlade s 1. knihou kráľov (6, 1) uvádza, že štvrtý rok Šalamúnovej vlády bol zároveň štyristoosemdesiatym rokom od vyslobodenia z Egypta. Russell tvrdí, že tu v biblickom texte pravdepodobne ide o chybu odpisovateľa.

Dôvodom pre jeho tvrdenie je to, že keď zrátame Šalamúnove 4 roky, Dávidových 40 rokov, Šaulových 40 rokov, 40 rokov putovania na púšti a 6 rokov dobývania a delenia zasľúbenej krajiny, dostávame sa k výsledku 130 rokov. Keď potom 130 rokov odrátame od 480 rokov, zostáva nám slabých 350 rokov, a to nezodpovedá 450 rokom uvedeným Pavlom v Skutkoch apoštolov (13, 19-20). Na druhej strane, ak odrátame týchto 130 rokov od 580 rokov, potom dostaneme presne číslo 450 rokov, ktoré uvádza Pavol.

Russell taktiež potvrdzuje, že oproti Usherovmu dátumu stvorenia Adama roku 4005 pred Kr. on stojí za dátumom 4129 pred Kr. Preto je podľa neho zreteľné, že v roku 1872 uplynulo 6000 rokov od stvorenia Adama, a rokom 1873 svet vstúpil do siedmeho milénia, do 7. tisícročia, do posledného dňa, ktorý bude trvať tisíc rokov.

Russell v knihe The Time Is at Hand podrobne rozoberá pojem časy pohanov18 z Lukáša (24, 21). Ukazuje, že ide o časy, keď Boh prenechal vládu panovníkom z rôznych národov; že tieto časy sa začali v roku 606 pred Kr.; že budú trvať 2520 rokov; a že tieto časy sa skončia v roku 1914.19

Pre dnešných SJ bude zaujímavé uvedomiť si, že Russell neurčil dobu trvania časov pohanov najmä na základe výkladu 4. kapitoly proroka Daniela - čo je dnes nimi jediný prijímaný výklad. Naopak, primárnym dôvodom, prečo časy pohanov majú trvať 2520 rokov, bola pre Russella 3. kniha Mojžišova (26, 17-18, 24, 28). V tomto úseku biblického textu sa dozvedáme, že Boh bude trestať neposlušný izraelský národ sedemkrát.

Russell usúdil, že výraz sedemkrát sa vzťahuje na sedem období, pričom každé obdobie sa rovná jednému symbolickému roku, ktorý obsahuje 360 rokov. Násobením týchto 360 rokov siedmimi potom dospel k číslu 2520 rokov. A až ako druhý podporný dôkaz pre číslo 2520 Russell zvolil výklad Nabuchodonozorovho sna z Daniela a ako predtým v 3. knihe Mojžišovej, i tu násobil 360 rokov jedného symbolického roka číslom sedem, a opäť, pochopiteľne, dospel k číslu 2520. Ako vedľajší dôkaz pre údaj 2520 rokov uvádza i Zjavenie Jána (12, 5-6, 14).

Kapitola Časy pohanov v závere obsahuje tieto definitívne slová: „Nemusíte preto byť prekvapení, ak v nasledujúcich kapitolách predložíme dôkazy, že počiatok Božieho kráľovstva je už v činnosti, že proroctvo ukázalo, že kráľovstvo začne vykonávať svoju moc v roku 1878 a že bitka veľkého dňa Boha všemohúceho (Zj 16, 14), ktorá sa skončí v roku 1915, a budú ňou úplne zničené súčasné panstvá, sa už začala."20

Podľa Russellovej schémy sa všetky veci súvisiace s príchodom Božieho kráľovstva mali odohrať v období rokov 1874 až 1914. Rok 1915 mal už zažiť doslovnú prítomnosť Krista na zemi s doslovným, viditeľným, fyzickým pôsobením jeho kráľovstva. Ľudia v roku 1915 už mali žiť v Božom kráľovstve.

Krátko po úvodných slovách v brožúre Milióny teraz žijúcich ľudí nikdy nezomrú vyzval Rutherford svojich čitateľov takto: „Nech každý uvažuje o všetkom a všetko bedlivo preskúma a porovná vo svetle dnešných udalostí a až potom si vytvorí úsudok. Kde kto, každý by sa mal o všetkom presvedčiť a nie nechať si nahovoriť, že skúmanie akejkoľvek otázky týkajúcej sa Biblie je nebezpečné alebo nestojí za to. Omyl a blud chcú vždy pravdu zahaliť tmou, pravda však žiada vždy svetlo, túžiac po ňom. Omyl sa bojí akéhokoľvek preskúmania, pravda ho však žiada. Svetlo a pravda sú súznační priatelia."21 V duchu týchto slov dnes môžeme skutočne vyhlásiť, že žiadna z náuk predpovedaných SJ sa za celú ich históriu nikdy nenaplnila. Či azda možno tejto organizácii dnes ešte čokoľvek veriť?

 

Poznámky:

1 The Time Is at Hand, s. 76-78

2 Napríklad v brožúre Milióny teraz žijúcich ľudí nikdy nezomrú, s. 51-52, 60-61

3 Strážna veža z roku 1938, s. 185

4 História SJ zostavená a publikovaná v roku 1992 v angličtine, neskôr i v iných jazykoch.

5 Svedkovia Jehovovi - hlásatelia Božieho kráľovstva (1993), kap. 10, s. 141

6 Pozri Prebuďte sa! z 8. 7. 1998, s. 10-14

7 Časopisy Strážna veža z roku 2009

8 96 strán má české vydanie z roku 1922.

9 V rokoch 1917 - 1942

10 Každú novú náuku nazývajú Svedkovia ako tzv. „nové svetlo".

11 Predchodca Rutherforda, Russell, určil koniec sveta práve na rok 1914, neskoršie dali bádatelia Biblie dátumu iný význam. Do dnešných čias s týmto dátumom špekulujú dnešní SJ a prikladajú mu niekoľko dôležitých významov.

12 „Od roku 1923 tu každý mesiac vychádzala 16-stránková Strážna veža v češtine" - ročenka svedkov Jehovových z roku 2000

13 Prezidenti spoločnosti Strážna veža

14 Z radov SJ a všetkých ostatných ľudí

15 Rutherford túto náuku v čase publikovania brožúry Milióny teraz žijúcich ľudí nikdy nezomrú stále zachovával.

16 V roku 1935 sa k nebeskej nádeji hlásilo vyše 50 000 žijúcich ľudí a ďalšie tisíce v rokoch predtým za Russella (od roku 1874 do roku 1916), potom do roku 1935, no Veľký zástup musel do neba patriť už od roku 33 do roku 1874. Náuka o doslovných 144-tisícoch by sa tak za niekoľko mesiacov rozpadla.

17 Výklad Rutherford prevzal od Russella.

18 Vhodnejší by snáď bol pojem časy národov, lepšie to vystihuje, komu Boh prenechal vládu. Nešlo totiž - napríklad v prípade kresťanských kráľov - o žiadnych pohanov.

19 The Time Is at Hand, s. 79

20 Tamže, s. 101

21 Milióny teraz žijúcich ľudí nikdy nezomrú, s. 8