Walsch, Neal Donald.: Hovory s Bohom | Časopis ROZMER | časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu - temy -  sekty, kulty, nové naboženstvá, nové nábozenské hnutia, nové nabozenské smery

„Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. Božieho Ducha poznáte takto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. Žiaden duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. Je to duch antikristov, o ktorom ste počuli, že príde. Ten je už vo svete." (1 Jn, 4, 1 – 3)

Anketa
Je islamizácia Európy aktuálnou hrozbou?

hlasovalo: 258
1/2017
Najčítanejšie články

témy

Walsch, Neal Donald.: Hovory s Bohom

Walsch, Neal Donald: Hovory s Bohom
IVANA ŠKODOVÁ
Moja dospievajúca dcéra začala čítať knihy Neala Donalda Walscha Hovory s Bohom - odvtedy tvrdí, že konečne našla pravdu a pochopila vieru. Odmieta chodiť do kostola a vraví, že cirkev berie vieru len formálne. Neviem, ako mám na to reagovať. Poradíte mi, prosím?
ZUZANA, Košice

Odborníci zaraďujú knihy tohto typu do žánru hnutia New Age, ktoré je príťažlivé najmä tým, že ponúka duchovnú skúsenosť, ale nič od človeka nevyžaduje – stačí uveriť. Kresťanstvo žiada v zásade morálnu premenu, čo je veľmi ťažké vykonať, a to každodenne, znova a znova.

Pokúsime sa poukázať na to, v čom knihy Hovory s Bohom nie sú v súlade s kresťanstvom a Bibliou:

Vo Walschových knihách sa opakujú slová ako Boh, Ježiš Kristus, Panna Mária a mnohé biblické obrazy, napríklad: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám" (Mt 7, 7), čím autor v čitateľoch vzbudzuje pocit spriaznenosti a spoločných východísk s kresťanstvom. No poctivou analýzou zistíme, že s ním má len pramálo spoločné:

1. Samotný spôsob komunikácie s Bohom je nekresťanský, pretože Walsch píše podľa diktátu Boha, ktorý interpretuje len cez seba, akoby mal len on spojenie s Bohom. Ostatní majú prijať túto jeho osobnú interpretáciu. Nesúlad je v tom, že hoci kresťanstvo pripúšťa osobnú komunikáciu s Bohom, ani Biblia nevznikala ako diktát;

2. Walsch stotožňuje Boha a človeka, čo je pre kresťanstvo najväčšie rúhanie - je to vlastne podstata hriechu, keď sa človek stavia na roveň Boha;

3. Walsch tvrdí, že človek tvorí realitu - v najhlbšom zmysle slova je potom logicky stvoriteľom. V kresťanstve je ale iba stvorením. Má síce obrovský dosah na ostatné stvorené veci, môže ich pretvárať, tvoriť (vrátane nového života), ale nemôže ich stvoriť v zmysle života ako počiatok všetkého stvorenia;

4. Walsch vníma človeka ako bytosť, ktorá sa očisťuje reinkarnáciou. V kresťanstve je očistenie možné cez pokánie a odpustenie. Každý život je jedinečný a po ňom príde najprv smrť, vzkriesenie, súd a očistenie - ale o večnosti rozhoduje každý počas svojho života.

Aj z pohľadu logiky je v knihe veľa sporných vecí. Často sa vo vete objavuje jedna myšlienka, ktorá je následne úpl­ne popretá. Veľmi manipulatívne na mňa pôsobili i tvrdenia bez argumentov, o ktorých človek nemá pochybovať, len ich prijať. Napríklad: „To, čo ti teraz poviem, je ťažko pochopiteľné, lebo to odporuje mnohým názorom...", pričom autor vôbec neargumentuje a nedokazuje - len tvrdí, že ide o nový myšlienkový systém. Takýmto spôsobom popiera aj mnohé matematické a fyzikálne zákony - bez akéhokoľvek argumentu a dôkazu. Podľa toho, čo sám tvrdí, je to rozhovor s Bohom, a kto by si trúfal pochybovať o Božích pravdách, ktoré Walsch len sprostredkúva?

Veľmi znepokojujúce bolo pre mňa relativizovanie dobra a zla, napríklad: „vo vesmíre nič nie je ‚správne‘ ani ‚nesprávne‘"; (...) „v objektívnom svete nič nie je ‚lepšie‘ alebo ‚horšie‘". Došlo to až tak ďaleko, že autor píše­: „musíš si uvedomiť, že Hitler nikomu neublížil. V istom zmysle nespôsobil utrpenie, ale naopak, utrpenia ich zbavil. Budha hovoril: «Život je utrpenie». A Budha mal pravdu".

Aj keď teraz uvádzame tieto vety vytrhnuté z kontextu, ich význam sa nemení. Pýtame sa teda všetkých, ktorí tieto knihy nekriticky prijímajú a súhlasia s nimi (i Vašej dcéry): to státisíce tých bezbranných nevinných ľudí musel roky nechať týrať, ponižovať, zbavovať ľudskej dôstojnosti a spôsobovať im ďalšie utrpenie, keď mal taký „ušľachtilý" cieľ zbaviť ich utrpenia? Ak knihy s takýmito tvrdeniami majú byť základom pre možný zrod „nového, lepšieho človeka nového veku" (New Age), tak máme veľké obavy o jeho budúcnosť.

Vo Walschových knihách nájdeme aj univerzálne platné pravdy a skúsenosti, ktoré sú všeobecne známe, ako: „život je proces tvorenia"; „hľadajte a nájdete"; „semiačko nie je menej dokonalé než narastený strom"; „dieťa robí chyby" atď., čo vzbudzuje a posilňuje dojem, že aj ostatné tvrdenia sú také jednoznačné a nespochybniteľné, a preto netreba argumentovať - stačí ich iba prijať.

Neviem, či sme odpovedali na otázku, ale všeobecne platí, že jediné, čo môžeme pre týchto úprimne hľadajúcich mladých urobiť, je rozprávať sa s nimi a byť pre nich dobrým vzorom pre život. Je prirodzené (dokonca i zdravé), že sú v opozícii voči rodičom, pretože sa osamostatňujú a chcú ísť svojou cestou. Vtedy je múdre nájsť iných dobrých, vzdelaných, morálnych ľudí, ktorí sa budú s nimi rozprávať, argumentovať a neodsudzovať, a ktorí budú pre nich prirodzenými autoritami. Zdá sa mi, že by to mohlo byť pre Vašu dcéru, ale aj pre ostatných mladých ľudí, ktorí podľahli ilúzii, že konečne našli pravdu, tým najvhodnejším riešením.


© Rozmer 1998 – 2017
Made by TRIAD Advertising | Powered by SIMPLE WEB