Cirkev Guru Járu odmietli uznať. Pohorela aj Konopná cirkev




PRAHA – Ministerstvo kultúry pred pár dňami zamietlo žiadosť o registráciu samozvanej cirkvi Cesta Guru Járu. Stúpenci Jaroslava Dobeša, ktorý bol odsúdený za znásilnenie žien počas obradu a teraz čaká vo filipínskom väzení, vraj podvádzali so zoznamami veriacich. Aj ďalšie novovznikajúce cirkvi troskotajú na falošných stúpencoch či nenávisti k okoliu. Žiadatelia majú zohnať minimálne tristo veriacich, aby splnili jednu z podmienok registrácie. „Boli tam podvody v podpisoch a ďalších veciach, popri tom napríklad hlavnou aktivitou cirkvi nesmie byť zárobková činnosť a oni ju zárobkovú majú. Je toho veľa," spresňuje riaditeľka odboru cirkví ministerstva kultúry Pavla Bendová. Cesta Guru Járu nie je jedinou „cirkvou", ktorá nedávno na ministerstve neuspela. Na konci minulého roka rovnako dopadol rád Levy okrúhleho stola či Konopná cirkev, ktorá spojila svoju existenciu so snahou o legalizáciu pestovania konope. Ministerstvo každý rok eviduje zhruba päť žiadostí o registráciu. Pritom napríklad skúma, či nie sú náboženské spoločnosti nejako nebezpečné a nenesú znaky sekty. Od roku 2002 niektorú z podmienok nesplnilo spolu devätnásť cirkví. Medzi nimi menovite napríklad Pivná cirkev, Česká ortodoxná cirkev alebo rád Strážcov koruny a meča kráľa železného a zlatého. Pritom práve falšovanie podpisov a zoznamov údajných veriacich patrí medzi najčastejšie dôvody, prečo úradníci žiadosť zamietli. „Pri zhromažďovaní osobných údajov a podpisov na podpisové hárky sa stávalo, že boli zneužité osobné údaje. Buď sa uvedení ľudia na hárky sami vôbec nepodpísali, a došlo tak k falšovaniu, alebo síce podpísali, ale s iným cieľom, než aký im tvrdili," vysvetľuje Bendová. Inými slovami, nepozorný človek mohol niekde podpísať akúsi „petíciu" napríklad na podporu liečiteľov či náboženskej slobody, bez toho, aby tušil, že sa tým pridáva do nejakej cirkvi. Ďalším častým dôvodom, prečo prísny štátny aparát cirkev odmietol zaregistrovať, je zistenie úradníkov, polície či expertov na religionistiku, že náboženské spoločenstvo nejakým spôsobom roznecuje nenávisť a neznášanlivosť voči iným názorom alebo iným cirkvám. Do tejto kategórie spadajú nenávistné prejavy napríklad voči ľuďom odlišného náboženského vyznania, inej národnosti, farbe pleti alebo sexuálnej orientácie. „Prejavy môžu byť tak ústne pri obradoch, na akciách organizovaných cirkvou a verejných zhromaždeniach, ako aj písomne uvedené v ich knihách, brožúrach, propagačných materiáloch a veľmi často taktiež na internete," dodáva Bendová.